Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spáchať -a dok.

1. vykonať (niečo zlé al. nedovolené), dopustiť sa: s. násilie, s. trestný čin, s. samovraždu, s-ná krivda; s. hriech

2. hovor. expr. vytvoriť (význ. 1), zostaviť: tie verše s-l priateľ; kto s-l ten program?

spáchať -cha -chajú (ne)spáchaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok.

páchať pácha/ kniž. páše páchajú/ kniž. pášu (ne)páchaj/ kniž. (ne)páš! páchal páchajúc páchajúci páchaný páchanie nedok. (čo (na kom, na čom/voči komu, voči čomu)) ▶ vedome robiť niečo zlé, nedovolené voči niekomu, niečomu, dopúšťať sa niečoho zlého, nedovoleného, konať: p. zločiny, výtržnosti; p. ohavnosti, krutosti, zverstvá; p. násilie na ženách, na deťoch, na zvieratách; p. podvody s kreditnými kartami, na daniach; pácha nespravodlivosť voči chudobným; úmyselné páchanie zla; krivdy páchané na ľuďoch, na národoch; recidivisti páchajúci násilnú trestnú činnosť pobudnú za mrežami dlhšie; týmto konaním páchate priestupok voči občianskemu spolunažívaniu; kradnú, lúpia, znásilňujú, zabíjajú, pášu svinstvá [L. Ťažký]; Takéto typy potom nezvládnu životné situácie a páchajú samovraždy. [R. Sloboda]; Lena s Davidom v jeho detskej izbe za tenkými stenami nepáchali žiadne nemravnosti. [L. Piussi]; pren. závisť spôsobila rozbroj v nebi a medzi ľuďmi páše nevýslovné zlo je pôvodcom nedobrého □ páchať hriech (v kresťanskom zmysle) hrešiť, dobrovoľne al. z nedbanlivosti porušovať Božie prikázania ▷ dok. ↗ spáchať

dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchať • vykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný čin • podopúšťať sa • popáchať • napáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť

spáchať p. urobiť 2, dopustiť sa

urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť

páchať, -a/-še, -ajú/-šú, rozk. páchaj/páš nedok. (čo) robiť niečo zlého: p. hriech , zločiny, ukrutnosti; p. niekomu (na niekom) krivdu; Bláznovstvá pášu, keď sú deťmi. (Smrek);

dok. spáchať

spáchať, -a, -ajú dok.

1. (čo, čo na kom, na čom, proti komu, proti čomu) vykonať, urobiť, obyč. niečo zlé, nedovolené, dopustiť sa niečoho zlého: s. priestupok, trestný čin, zločin; s. samovraždu; s. krádež (Kuk.); s. škodu; s. vinu (Tim.); žena, ktorá túto chybu spáchala (Šolt.); s. ťažký omyl (Urb.); Mal pocit, že ho otec capne ako v detstve, keď čosi spáchal. (Gráf); nespravodlivosť, ktorú na nej spáchal (Jes.); bezuzdnosť krivdy, spáchanej na jej bezbrannosti (Gráf); V návale hnevu spáchal proti svojej žene surový prečin. (Vaj.) S kýmže si to spáchala? (Ráz.); cirk. s. hriech;

2. hovor. expr. (čo) urobiť, vykonať, vytvoriť: Naši páni pritom spáchali niekoľko nevinných vtipov. (Vans.) To isté spáchal i s druhým liečivom. (Kuk.) Na slávnostnej hostine spáchal zdravicu. (Vans.); s. hlúposť; Ako som len mohol takú koninu spáchať?! (Urb.)

spáchať dk
1. náb čo (o hriechu) prestúpiť prikázanie božie: by hrýchi kterýchžs nespáchal, sobe na ramená wzkládal (CC 1655); rowne tak winen gest smrti, gako by mnohe hrichý spachal (SK 1697); když twug rozkaz sem prestupil a mnoho zleho spachal (PoP 1723-24); Eva matka nassa ponegprw len pohledela na zakázane owotce, w tom sebe zaljbenj včinila, k tomu priwolila, a tak tessky hrjch spáchala (SJ 18. st)
L. sodomstvo, sodomský hriech s. vykonať pohlavnú zvrhlosť: gako ag w manželstwu postawený sodomstwj spáchaťi múžú (BN 1796); (syn) s matku tehotnu hrych sodomsky spachal (CF 18. st)
2. čo dopustiť sa niečoho (obyč. zlého) voči niekomu; práv vykonať niečo proti platným právnym predpisom a normám nej. spoločenstva: skrze wnuknuty zleho ducha ten skutek strany stareg Pekarkynych wecy gakož nerozumny sem spachal (B. ŠTIAVNICA 1600); pred S. mlowywal, ze za nou (Annou) chodj, nez abj s nou netczo zleho spachal, S. o tom nepowedal (BENICE 1677); (obvinení) z hajtmány zbogniczkimy na hraniczy w susedczkeg kragjne Polskeg rozlične zbogstwa a lupeže spachat sa opowažily (ORAVA 1735); nekteri čym wic pestwa mužu čynit, tym ho wiceg čyňá, y s teho, čo nespáchali, chwáliťi se miňa (GV 1755); s kym by bola Anna Boczko telesny skutok spachala (DEMÄNOVÁ 18. st)
3. (o zlosti a i.) prejaviť sa nej. spôsobom: gak sy spachal ňegaku zlost ňekdy sam w tagnosti, nezgewug gu pritelowi z twogeg duwernosti (GV 1755)
4. (o poveternostných podmienkach) spôsobiť, narobiť, napáchať niečo: škoda, kteru by desč spachal, odwratity sa može (WT 1790)