Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prv

I. prísl.

1. pred určeným časom, včaššie, skôr, op. neskôr: dnes budem p. doma; príď čím p.

2. kedysi, predtým, skôr: p. si o tom nehovoril; žijú lepšie ako p.

3. najprv: p. chcem vypočuť jeho názor

● p.-neskôr raz (to bude) naisto; nevie, čo p. (do ruky) chytiť má veľa roboty; kto p. príde, ten p. melie rýchlosť sa vypláca

II. prv ako, prv než spoj. podraď. uvádza časovú vetu: p. ako odídeš, musíme sa pozhovárať; rozhodol sa, p. než sme si mysleli

prv ako spoj. podraďovacia

prv než spoj. podraďovacia

prv prísl.

najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným • najskôr • najskorej • ponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcť • kniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniť • prv • hovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiť • sprvu • sprvoti • pôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlé • nazačiatku • zozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku • spočiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilo • predovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiť • vopred: vopred, najprv si rozmysli, čo povieš • zried. najsamnajprv • zastar.: samoprv • prvej • napred • nár. najprvej

niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr

predtým 1. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom, pred daným časom (op. potom) • kedysi • prv: predtým, kedysi, prv bolo lepšie • skôr • skorej: vedela o tom už skôr, skorej • zastar. prvej • fraz. svojho času • za starých čias

2. p. pôvodne 3. p. sprvu 4. p. vopred 1

prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššie • hovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávať • skôr • skorej • skoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatní • zastar. prvej

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysi • predtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôd • skôr • sprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenica • dakedy • voľakedy • dávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalo • zastar. prvej • fraz. svojho času • za starých čias

3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť ruky • skôr • najskôr • najskorej • najskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponárať • hovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesť • zastar. prvej

4. p. vopred 1

skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorej • skoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleli • prv • včaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtým • kedysi • voľakedy • prv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verili • fraz. svojho času

3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostaneš • ľahšie • pravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstve • väčšmi • viac • viacej • predovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

5. p. vopred 1

sprvu v začiatočnej fáze, v začiatočnom období • zozačiatku • nazačiatku, pís. i zo začiatku, na začiatku, spočiatku, sprvoti: sprvu, zozačiatku mu neverili; spočiatku, sprvoti sa nám nedarilo • prv • najprv • predtým: prv, najprv, predtým sa ľuďom vyhýbal • odprvu • odprvoti: odprvu, odprvoti si myslel, že ho klamú • pôvodne: pôvodne to nevyzeralo tak zle • nár. sprvôstky (Rysuľa)

vopred 1. v časovom predstihu, pred istým časom • popredu • popredku: nájomné zaplatil vopred, popredu, popredku na pol roka • dopredu • hovor. dopredku: už dopredu, dopredku sa vzdával • napred • hovor. napredok: otázky si pripravte napred, napredok • skôr • skorej • prv • predtým: o tom, že hostia neprídu, vedel už skôr, skorej; už prv, predtým cítil, čo sa stane • najprv • najskôr • najskorej: najprv, najskôr sa ho spýtaj, či môžeš prísť • kniž.: a priori • apriórne: a priori, apriórne odmietol akékoľvek pripomienky • nespis. predom

2. (v miestnom význame) pred niekým al. niečím • napred: hosťa pustili vopred, napred • popredu • popredku • vpredu: chlapec šiel popredu, popredku, vpredu a dievča za ním

3. p. dopredu 1, 2

prv, trochu zastar. i prvej prísl.

1. časove pred niečím al. niekým: prísť prv; byť prv doma; (Matka) navrátila sa prv ako obyčajne. (Fr. Kráľ) Prebudil sa prv. (Heč.) Len aby sa čím prv mohla dostať k deťom (Al.) čo najskôr. Nevedel, koho prv počúvať. (Zúb.) A nemohol by ich (nohavice) prvej ušiť? (Kuk.) Prvej vieme zvesť ako pani. (Vaj.)

● hovor. prv alebo neskôr, prv-neskôr isto, v každom prípade: Prv-neskôr ocitneme sa v závoze. (Urb.) Kto prv príde, ten prv melie (prísl.) rýchly má prednosť, výhody; nevie, čo (má) prv do ruky chytiť o návale práce; Človek nevie, na čo má prv ruky hodiť (Fr. Kráľ) čo skôr začať.

2. predtým, kedysi: Dochovávali statok na tých istých pasienkoch čo prv. (Jil.) Ako že to všetko prv nezbadal? (Min.); ... čo prv sa nikdy nestávalo (Podj.); Ponúkajúc päťnásobnú sumu ako prv. (Ráz.) Na ľudí prišli choroby, o ktorých nebolo prvej chyrovať. (Kuk.)

3. trochu zastar. najprv: Prv ale chcem počuť mienku vašu. (Kal.) Prvej pozreli, akú má tvár. (Tim.) Kázal som mu, aby sa s ním prvej pozhováral. (Jégé)

4. prv než, prv ako spojkové výrazy uvádzajúce dej, pred ktorým predchádza iný dej: Prv než som sa obrátil, ozvali sa kroky. (Laz.) Prv než urobí sľub, posvietime si naňho. (Zúb.) Prv ako sa niekto zmohol na obranu, vnikli (četníci) medzi demonštrantov. (Jaš.) Prvej vydýchla dušu, ako mohla podpísať. (Fig.) Zísť sa musíme, prvej než odídeš do mesta. (Taj.)

pruj p. prv

pru, prú p. prv

pruu, pruv p. prv

prv (pru, prú, pruu̯, pruv, pruj, pŕv)
I. prísl.
1. ako prvé v poradí, najskôr, najprv: Pru si sadňiťe a tag rosprávajťe (Klenovec RS); Ke_ca pekávau̯ chleba, dali pru pícid hruškoví osúch (Súlovce TOP); No ale to moseli narámit prv (Val. Belá PDZ); Prf sa upiékli kapusníki, prvém rade išli kapusníki (Podolie NMV)
2. čiast. strsl i zsl v minulosti, voľakedy, predtým, kedysi: Zo somárikom prú mľieko rozvážaľi (Dol. Lehota DK); Starká, veť prečo vi takích podimkou ňenapečieťe, ako sťe nám prú napiekľi? (Ležiachov MAR); Pruu̯ zme ňemali takie kvarťiele ako dňeská (Niž. Boca LM); Prú boli tuná meďveďe (Kľak NB); Prú to ďeťi inak poslúchaľi roďičou (Pukanec LVI); Hokrľíg_e novuo slovo, prú to bou̯ stoľík (Lipník PDZ); To už nemosíž opchojic tolké opchodi jako pru̯, čil to máš šetko pod jednú strechú (Tŕstie ILA); Ti sigoťe, to bola samá bačorina prv (Chocholná TRČ); Pru sme zvážali len na koňoh a na kravách (Dol. Lefantovce NIT); Čil len z hevírom taháme víno, prv mávali aj tekvičku z dinki (Rumanová HLO); Prú veru tak robiévali, veru, zlatto sa motalo (Dobrá Voda PIE); Potom boli kozáki, másláki, václáfki, ale prf sa im hovorilo hromadzinki (Limbach MOD); Ke_ca prádu̯o, ftedi aj Mikuláš chodziu̯ š čértem, že prf to strašňe velikí mamlasi chodzívali (Kuchyňa MAL); pruj (Hubová RUŽ, Bobrovec LM); pruv (Topoľčianky ZM, Gondovo LVI)
3. čiast. strsl i zsl skôr, včaššie: Húsätá sa popreďubávaľi ešťe pru, jäko zme čäkaľi (Krivá DK); Na Dohviezni ďeň, tag ako na Luciju, ňemá príz žena prú do domu ako muskí (Turč. Peter MAR); Na mašiňe ľemuj, prú to spravíš! (Ploštín LM); To vám prú oheň uďereu̯, tam vám to prú zhorelo (Kľak NB); Tolko mi toho navraveu̯, aš som bou̯ s toho celí dochomoťení a ňeveďeu̯ som, čo pru (Bošany TOP); Ja som bou̯ prú tam jako ti! (Bánovce n. Bebr.); Kedz je voda a ruoj postrieká strekáľom, prv sadnú (Súľov BYT); Moseli zme ícid do kostela na úternu, lebo prf sa nemohlo ani večerat (Kostolné MYJ); Ket príndem já prf, já vás tan dočkám (Ružindol TRN); To si poprezírali uš prv pretím (Ardanovce HLO); Ešťe prú son si já začala kupuvaď matrijál, dala son dovésť kameň, štrk (Lapáš NIT)
4. ľahšie, skôr: S tímto (obytným priestorom) sa prv obejdzem z malím, a špajza neh je rianná (Dl. Pole BYT)
5. (v spáj. výraze prv - (a) potom) vyjadruje časovú postupnosť: Prv začali opchoduvad z volámi, a potom aj s kravámi (Solčany TOP)
F. prú sa mláťi, potom plaťí (Martin n. Žit. ZM) - najprv práca, až potom odmena
II. (ako súčasť zloženej spoj. podraď. prv ako, prv jak, prv lež) čiast. strsl i zsl uvádza časovú vetu s následným dejom, predtým než: Pru ako zazimuješ, treba ťi hori nahotoviť (Krivá DK); Prú ako začňež robiť, dobre sa najec! (Bysterec DK); Prú jag odejďež, ňezabudňi zavreď okno! (Lapáš NIT); Pŕv lež véjdež núter, opucuj si bóti, ked_e blato (Modranka TRN); Mosela sa (zabitá hus) opaluva_dz vechtom, pŕv jak sa umila (Brestovany TRN); Pŕv leš som začáv poluvávat, já som bóv velkím ribárom (Trakovice HLO); Šéu̯ sem orat, a prf leš sem začau̯, klača sa mi zu̯omiu̯a (Turá Lúka MYJ); Prv jag zme išli do školi, moseli zme pomáhad robit (Velčice TRČ)

pervek p. prv

prv, prve, prveč, prvej, prvek(y)
I. prísl
1. pred určeným časom, včaššie, skôr: ktery wuoz na most przygde prwe, ten ma prwe giti przes most (ŽK 1473); psal bich prw, ale nemohlo bitti (H. ŠTUBŇA 1566 KL); (zem) nebilo slobodne wimenitj po wiplneny pak dwaczat rokuw a ne prwe (ABRAMOVÁ 1673); žádný telo nechť nevzjwa, lečby se prwek klaněl gemu (Bohu) (DuP 1716); gamy try neb sstyry mesace prweg sa magu wikopati (SN 1772); nechteg synačku plakaty za tento oleg, neb ho prweky nedostaness, krome když pregde pgettysyc a pgetsto rokuw; (dobre meno) prweč mal, než geho neprawost na znamo wyssla (SKá 18. st)
2. predtým, kedysi: take se gest prwe psal pan z Hodonyna a giz se pisse siedienym na Hodonyne (SKALICA 1432 SČL); když tovaryss pryvandruje, ktery zde prve nebival, ma daty do pokladnycze poloviczj bochlonu (CA 1556); Michale Cygane slyby prawo pamatugycze, geho napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll (P. ĽUPČA 1582); pany dworanie tak mieti chczegy, yako nekdi prwei bilo za cžasuow pokoineissich (SKLABIŇA 1606); kamen druhy a trety, ktere fatens, gako y prwsse, očyte ukazal (LIPTOV 1733); zadrž stareho prytele, budto taky ňeňi, gako prw byl (GP 1782); co prwek učzel slowem, to wčzul preukazuge skutkem (WS 18. st)
3. pred nej. iným dejom, skôr, najprv: zadana strana nebude moczi sudu poczieti zadneho, dokadz prwe neviplati tey viny (BYTČA 1484 SČL); gestli gistu tu polčtwrtinu dworu sirothy Jurcža Vličneho mjti chtegi, aby prwe wssecko nahradili mestu; sudci wislissewssi gegi odpowed, bili perweg nakloneni k milosrdenstwi (P. ĽUPČA 1599; 1632); pane, prwé dopust mi gjti a pochowati otce meho (SP 1696); gdo koho prw ugyerel (ŠÍPKOVÉ 1747); (sv. Marek) rekel: nech se prwe nasitia sinowe (CS 18. st); wimi tu ranu pwrweg otctem (RG 18. st)
F. Holeczy weczy dost mnoho od prwu až do posledku prussjho manželstva sweho prigjmal (L. MIKULÁŠ 1770) od začiatku do konca, stále
II. spoj podr
L. p. než, p. nežli uvádza časovú vetu: gysta strana proty druheg stranie, kera sie zahowa w temto zgednany, aby prepadla dwanastie budynskych hrywen a moczne dolu polozyla, przweg ness by k prawu pristupyty mela (L. JÁN 1480 SČL); ydy, pro Boha te prosim, preč ode mne, prwe než-ly se mord nestane (P. ĽUPČA 1605); prwey nežly Fabiana zmučyly, sam z dobrey wuole toto gest wyznal (B. ŠTIAVNICA 1613); zveďel sa o ňevinnosťi méj, prv nežli druhý krát ke mňe prijšél (BR 1785)