dovolať sa dok.
1. volaním dosiahnuť (cieľ): d. sa kamaráta, d. sa rady; chce sa d. domov (telefónom)
2. domôcť sa, docieliť, dosiahnuť: d. sa pravdy, spravodlivosti;
nedok. dovolávať sa -a
dovolávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa) nedok.
dovolať sa -lá sa -lajú sa -laj sa! -lal sa -lajúc sa dok. 1. (koho, čoho) ▶ volaním dosiahnuť, aby niekto prišiel; syn. privolať: d. sa kamaráta; d. sa pomoci; lekára sa nemohli d.; Pavčo trúbil na hradskej, ale nikoho sa nedovolal. [V. Mináč] 2. (kam; koho) ▶ získať telefonické spojenie: d. sa do Košíc, do Kanady; d. sa na telefónne číslo; k vám sa nedá d.; V noci sa nikoho nedovolám. [A. Chudoba] 3. (čoho) ▶ úsilím, naliehaním, prosením niečo dosiahnuť; syn. domôcť sa: d. sa nápravy, ochrany; d. sa prijatia zákonnej normy; pravdy sa nedovoláš; Spravodlivosti sa nedovolal. [Ľ. Zúbek] ▷ nedok. k 3 ↗ dovolávať sa
dovolávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (čoho) ▶ nástojčivo, naliehavo žiadať niečo, uplatňovať nárok na niečo; syn. dožadovať sa, domáhať sa: d. sa nápravy, svojich práv; d. sa pravdy, spravodlivosti, slobody; d. sa ochrany ľudských práv; d. sa morálky v spoločnosti; dovolávať sa konštruktívneho dialógu; Jeho zhrbená postava sa dovolávala súcitu. [Ľ. Jurík] 2. (koho, čoho) ▶ odvolávať sa, poukazovať na niekoho, na niečo; pripomínať niekoho, niečo: d. sa ustanovenia zákona; d. sa cirkevnej autority; Dovolávať sa tradícií jánošíkovských alebo hurbanovských nebolo presvedčivé. [Š. Bednár]; Spolky sa dovolávali svojej slávnej histórie najmä v krízových obdobiach. [P. Salner a kol.] ▷ dok. k 1 ↗ dovolať sa
dovolávať sa p. žiadať 1
žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!
2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu
3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie
dovolať, -á, -ajú dok. (koho, čo) privolať, zavolať: Dovolal tetu krčmárku. (Ondr.)
|| dovolať sa
1. (koho) volaním dosiahnuť, aby niekto prišiel: Nemôžem sa sluhu dovolať. (Jes.)
2. (čoho) domôcť sa niečoho, docieliť, dosiahnuť niečo: d. sa pravdy, pomoci, spravodlivosti;
3. práv. nespráv. odvolať sa;
nedok. k 2 dovolávať sa
dovolávať sa, -a, -ajú nedok.
1. (čoho) domáhať sa: d. sa uznania, ochrany;
2. zried. (koho, čoho) odvolávať sa na niekoho, na niečo: Vedy sa dovolával, cisára i boha. (Kost.)
dovolávať sa nedok. 1. obracať sa na niekoho: Len koho se zaz bude dovoláveč, kaj zvešiho nikto nito tu (Kameňany REV) 2. domáhať sa: Móžes sa dovolávat pravdi, kolko sceš, aj spravollivosci, nedovolás sa! (Brestovany TRN)
dovolávať sa ndk na čo odvolávať sa na niečo: počet zemi a luk vyznali sme v nynejšim popise, na který se dovolávame (B. ĎARMOTY 1770 E)