grunt [gr-, kr-] m nem
1. zem, pôda: grunt gest piskowity a lachky (WL 1789); nikdi ňeseg do mokrgeho gruntu (PR 18. st)
2. gazdovský majetok, hospodárska usadlosť: ostatni sedlaci toliko polovice gruntu užívaji (BOJNICE 1614 U2); z gruntu wyplaczen gest naystarssy bratr; na neho prinalezy otcowskeho gruntu polowyc (TURANY 1621); musime sve grunty na pusto zanechat (BYTČICA 1691 LP); dedičný, írečitý g. zdedený al. získaný do trvalého používania: w mych wlastnich a diedicznych gruntech (s. l. 1585); grunty urecžite prinaležegu panu ispanowy (TRENČÍN 1679)
F. stáť, sedieť na/v g-e hospodáriť: sedel na krunte czyzem (ĎURČINÁ 1565); nas juž nestoji na gruntech len toliko tricat (V. LOVČA 18. st LP); sadnúť na g. prevziať hospodárstvo: bratr mog chtiel na gruntth mog sednutj (ŽILINA 1569); zísť z g-u opustiť hospodárstvo: bez chiru a wedomga pana z gruntu zešli (BORČICE 1686); ustanoviť koho na g. určiť niekoho za dedičného hospodára: ustanowyti (syna) na grunt (TURANY 1604); prijímať koho na g. brať niekoho za spoluužívateľa: prygjmal (zaťa) na swůg krunt (TURANY 1604); pustiť g. na írek dať pozemok do trvalého používania: pustila swobodne na urok grunth (TURANY 1626); pozhadzovať koho z g-ov zbaviť niekoho práva užívať pozemky: biskup grunty odňal na svu stranu do arendy a gazdov poshadzuval s gruntov (SKAČANY 1773 LP); vybiť koho z g-u vyplatiť niekoho z hospodárstva: sestry wsseczky try gsu s teho grunthu oddelene a wybytte (ĎURČINÁ 1551)
3. stavebný pozemok: na tomto grunthie postawit gemu chalupu dopustil (ŽILINA 1594); predala szem swoy grund domowy (BARDEJOV 1693); extruere aedificium in alieno: na ginssem grúnťe stawati (KS 1763)
F. osadiť sa na g. získať meštianstvo kúpou al. postavením domu: dokud se neoženy a na grund neosadi (CA 18. st)
4. základy domu: vdelaly grund na spital (BÁTOVCE 1601); murař zaklada grunt (OP 1685); kopat grunty a stawat stawanga (KP 18. st);
x. pren s. Peter a s. Pawel bil grunt a zaklad celeho stawenj cyrkewniho (OKOLIČNÉ 1771)
5. dno, spodok, spodná čast: abyssus: propast bez gruntu (HD 1706-07); ržepu z gruntom witahalj (Č. BREZOVÁ 1727) s koreňom; (víno) michag dobre až do gruntu (Kal 18. st)
6. základ, podstata: basis: grund, základ (FO 1737); laska gestit grunt a základ štestj lidskeho (HRANOVNICA 18. st); tato zem ge gruntem welike urodj (KCS 18. st);
x. pren ze srdce gruntu wolam w sweg uskosty, Pane (KK 1709) z hĺbky srdca
F. do g-u, z g-u celkom, úplne, načisto: rotthaus nass miestky gest do gruntu zboreny (P. ĽUPČA 1566); zahogi se z gruntu (RT 17. st); excindo: z gruntu do gruntu kazym (WU 1750)
7. príčina, dôvod: beze wsseho gruntu a prawdy swatu cirkew hany (ŠV 1675); w lidských wěcech nic stálého nenj, což já pewnými grunty potwrdjm (StN 1786); Astrabea bez wsseho gruntu podozrenliwosty pred kralem zle obstogj (PT 1796); -ový príd k 2: czo se dotycze domu gruntoweho a gyneho statku, to poruczugi vrzadu mesta Zyliny (ŽILINA 1569); tal gruntowj (KRUPINA 17. st); subst -ové [-ô] s: odmena murárom za postavenie základov domu: dalj sme murarom gruntowuo wina d 48 (KRUPINA 1695); -ík, -íček dem k 2: gruntyk swog odkupyly (MARTIN 1619); syroty gruntičky muozu powymyenat (s. l. 18. st); k 3: gruntiku domoweho (ŽILINA 1561)