rukáv -a m. časť oblečenia pokrývajúca ruku od pleca po zápästie: krátke, dlhé r-y, šaty bez r-ov; vyhrnúť, vysúkať si r-y i fraz. pustiť sa do roboty
● (vy)sypať, vytriasť niečo (ako) z r-a pohotovo dodať, predložiť; už je → ruka v r-e
rukáv -va pl. N -vy m.
rukáv, -a m. časť bielizne al. šiat, ktorá pokrýva ruku: dlhý, krátky, úzky, široký r., r. košele, r. kabáta; kepeň bez rukávov (Taj.)
● pustiť si hada do r-a dôverovať falošnému človeku; Ako had vliezla starej žene do rukáva (Vaj.) votrela sa falošne do jej priazne; vysúkať, vykasať, vyhrnúť (si) r-y dať sa do roboty; smiať sa do r-a potajomky; sypať, vysypať niečo (ako) z r-a pohotovo niečo, o niečom hovoriť; už je ruka v r-e už je vec dohodnutá;
rukávový príd.: krajč. r. výstrih
rukávik, rukávisko p. rukáv
rukáv m. 1. csl časť odevu pokrývajúca ruku: Mala som jednu kabaňu bez rukávou (Žaškov DK); Opľecko bolo ťiež takuo višívanuo z dlhíma rukávama (M. Lehota NB); Rukáve su mi krátke (Kociha RS); Stará, zaracuj mi rostrhaní rukáv (Brvnište PB); Mal som kabád oblečení a dzeraví rukáf tam (Ružindol TRN); Na rukavi zme pačolat kupovaľi (Baldovce LVO); I bapska košuľa mala rukavi (Dl. Lúka BAR); Rukavi i puščki buľi višivani (Brezina TRB); barchetoví rukáf (Myjava); rukáve nabraňie, krátkie, tríštvrťovie, dĺhie (Mur. Dl. Lúka REV) F. visúkaď si rukávi (Rim. Píla RS), visúkad si rukávi (Bošáca TRČ), vikasadz sebe rukavi (Dl. Lúka BAR) - pustiť sa do práce; už je ruka v rukáve (Vaďovce MYJ) - vec je už dohodnutá; rukáu bi si ňedau̯ otrhnúť (Lutila KRE), rukáu si ňedá ottrhnúť (V. Maňa VRB) - nenechá sa dlho prosiť, prehovárať; puz hada do rukáva, vojďe ťi do pazuchi (Jasenová DK), pusci hada do rukáva, véjde ci až za nádre (Červeník HLO) - a) nečestný človek preukázanú láskavosť zneužije b) len čo sa zlu urobí malý ústupok, začne sa šíriť; tag ho chceľi, až mu rukav urvaľi (Dl. Lúka BAR) - veľmi 2. súčasť mechanizmu tvarom podobná rukávu a. mlyn. malé vrece s nezošitým spodkom slúžiace na osievanie a odvádzanie meliva: rukáv (Brezno) b. žľab slúžiaci na privádzanie vody do kade vo valche: rukáv (Šivetice REV) 3. umelý vodný tok, kanál: rukáv Hrona (Čierny Balog BRE) rukávik, rukávok i rukávec m. zdrob. expr. k 1: Košieľka má rukávce, opľecko, višívaňia, šnorčičku (Tlmače LVI); Aj rukáfki som jéj višila, aj na záscerku rúžički (Zvončín TRN); Tu gaľir a tu take rukavki (Fintice PRE); rukávik (Petrovo ROŽ) rukávček m. zdrob. expr. k 1: rukávšok (Petrovo ROŽ) rukávisko s. zvel. expr. k 1: rukávisko (Petrovo ROŽ)
rukávok p. rukáv
rukáv m. 1. časť oblečenia pokrývajúca ruku: ozdoby se pridawagj: sslagere, naramky neb partice do rukawou (KoB 1666); kozuch barani ženski s rukawami (RADVAŇ 1702); kosselni rukawe (VoP 1760); chirodota: ssata z dluhyma rukáwami (KS 1763); w noci geden káždy (mních) musy lenowim kabátem bez rukáwu zaoden byti (VP 1764) F. hada do r-a sebe dopustiť uveriť falošnému človeku: maritus instantis k tomu mela, aby hada do rukawa sobe nedopustil (H. JASENO 1687); z r-a vytrasený pohotový, bez prípravy: fusus: reč obssyrná, reč bez obzwlásstnj priprawy a rozmysslenj, z rukáwa wytrasená (WU 1750) 2. pl železné putá na ruky: krála geych zakowat mohli do put a zemanu gejch do rukáwúw zeleznych (KB 1757); manica: rukáw, rukawica, puto (KS 1763) 3. valcovitá sieť na chytanie poľných vtákov, napr. jarabíc a i.: rukaw na lapangia yarabic ze 4 kridlamy (M. KAMEŇ 1744); -ik, -ok [-ek] dem k 1: rukawik podšity damasskatowy (ZVOLEN 1679); manicula: rukáwek (KS 1763)