strážca -u mn. -ovia m. kto stráži, stráž: nočný s. strážnik; s. zákona; náb. anjel s. i pren. expr. ochranca;
strážkyňa -e -kyň ž.;
strážca m. neživ. odb. mechanizmus, kt. zisťuje a signalizuje existenciu niečoho: s. plameňa, prietoku vzduchu