Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oferovať dok. i nedok. hovor. d(áv)ať; venovať, darovať, darúvať: toľko peňazí na dovolenku neo-m; o-uj mi ešte trocha času!

oferovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. i dok.

oferovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ 1. hovor. ((čo) na čo) ▶ poskytovať, poskytnúť, dávať, dať (obyč. peniaze) ako dar na cirkevné účely, darúvať, darovať, venovať, obetovať: o. (peniaze) na cirkev, na omšu; o. pár drobných do zvončeka; Ľudia oferovali na zbierku životné úspory, roličky, hospodárske zvieratá, viacerí si odtrhli od úst, len aby mali svoj vlastný kostolík. [HN 2007]
2. hovor., trochu expr. (čo (na čo, na koho); komu, čomu čo) ▶ zriekať sa, zrieknuť sa niečoho v prospech niečoho, niekoho iného; dávať, dať niečo k dispozícii, v prospech niečoho, venovať, obetovať: na jazykový kurz oferuje aj dovolenku; vydavateľstvá by mali o. peniaze na odborného posudzovateľa; hovor, oferujem ti pár minút času; Koľko sily a túžob bolo vo mne! A nenašlo sa nič, čomu by som ich mohol bez zvyšku oferovať. [L. Ballek]

oferovať nedok. i dok. cirk. (čo) dávať, dať ako oferu

darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať • obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom • podarovať • dať • venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku • obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi • zahrnúť • expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi • expr.: nadeliť • uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov • hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy • zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky • požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná! • zastar. obecať

obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným

oferovať p. venovať 2, darovať

venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej žene • pripísať: dielo pripísal matke

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúť • vynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdium • zasvätiť • obetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťom • hovor.: oferovať • reskírovať • kniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenku • vložiť: vložil svoj um do literatúry

3. p. obdarovať, darovať

oferovať, -uje, -ujú dok. i nedok. (čo na čo) dať, dávať, venovať peňažnú sumu, dar, milodar na niečo: Ešte na tú zástavu mu príde ťažko oferovať! (Kuk.);

pren. hovor. (komu čo) venovať, darovať, venúvať, darúvať: Mne nik neoferuje pozornosť. (Tim.)

oferovať dok. i nedok.
1. csl dať, dávať ako dar, darovať; venovať, darúvať, obetovať: Oferujte niečo na pohorelcou (St. Hory BB); Oferujem na to sto korún (Košťany n. Tur. MAR); Na misije som oferuvala dvacciatku (Návojovce TOP); Ked mav trošku času, už ho oferuvav čelám (Šípkové PIE); Toto ci ňeoferujem (Krížovany PRE)
2. expr. sľubovať niečo: Ja ci už dluho oferovala, že ode mňe dostaňeš po pisku, ta śi dostal (Babin Potok SAB)

oferovať ndk/dk
1. náb komu, za koho obetovať, (vy)konať obetu Bohu: motz, chtorús k nám tehdi ukázál, kedis za nász oferoval (HPS 1752); victimo: obetugem, offerugem; immolo: obetugem, offerugem, obet činjm; consecro: poswecugem, offerugem, kanonyzugem, Bohu oddáwám (KS 1763); kdj se modlil (Joachim) w kostole a Bohu offeruwal (Káz 18. st)
2. čo, koho komu (Bohu) dávať, dať obetným darom, ako dar: králowe z swými darý k němu se pribrali, zlato, kaďidlo, myrru gemu gsú dáwali y offerowali (CC 1655); ten, ktery sebe sameho Bohu Otcy oferowal a obetowal w obet (AgS 1708); pakli ale nékdo snad pro swú chudobu žádnu obetu offerowat nemúže, ten gisti ať udely álmužnu (VP 1764); mnozj s toho, co ukradnu a nalupia, y Bohu oferowatj smegy (CS 18. st)
3. cirk obetovať (pri omši v rímskokatolíckej cirkvi): sacrifico: obetugem, offerugem, sw. mssu slúžjm; facio rem divinam: offerugem, sw. mssu mám (KS 1763)
4. čo, komu (za čo) venovať, darovať: šefranu pak tri loty, který misto daru oferovali za vina (BOJNICE 1614 U2); gesste florenos 3, ktere Petrowa dluzna zustala, y tie do sspitale offerugem (PREŠOV 1662); prwotini z owotce y dežmy knezom a yasspristom se oferugj (KoB 1666); ano, když Rjmane na den Narozenj Krysta Pána Ochtawiánowy Augustowy ténto tytul Pána offěrowaly (MP 1718) udelili, priznali; ga sy taku hanbu nedam urobity, ale z lasky offerugem sesnac turakou (S. ĽUPČA 1738); serce me ti oferugem, pokudkolvek žiti budem (AD 18. st)
5. koho, čo komu zasľúbiť, zasľubovať, zasvätiť, zasväcovať niekoho, niečo: (dieťatko) pry krstu swatem od swich krsnich otcuw a krsnich matek modlitbamy swatimy gest oferowano (AgS 1708); a oblečess (Mojžiš) s tymato wsseckyma odewi Aárona, bratra twého y syna geho s nym y offerowat gych budess, aby za kňezu bywali (KB 1757); pri winssowani tomto oferugem wam namisto daru dnes nowe obrezowane malicke ditjatko nebeske (SlK 1766-80)
L. o. službu komu sľubovať, sľúbiť, ponúkať, ponúknuť službu niekomu: zdrawý a hogne bozké požehnany we wssech wassych praszech Wassy Oppatrnosty žiadam a službu vstawjcznu offerugem (HLINÍK n. H. 1549); pozdraweny a sluzbu swu ponyzenu Wasseg Welikomoznosty offerugeme (SEBESLAVCE 1614); sluzby me urizene offerugem Wasseg Welikomoznosty (N. SADY 1764); o. sa
1. komu obetovať sa, dávať sa, dať sa za obeť niekomu: (Boh) rozkazati racžyl, aby se každa žena po porodu před tebe postawila a tobie se offerowala (BAg 1585); oferige se nam Duch swati (TC 1631); Krystus w obet milu a rozkossnu se bude oferowatj (SP 1696)
L. gestli priležitosť gaka se offeruge něco dobreho k sláwě boži včinjtj (MP 1718) naskytuje sa, núka sa
2. obyč. s inf zaväzovať sa, zaviazať sa, sľúbiť sa: Beno Prybyss sam dobrowolnie se offerowal dati syrotam fl 12 (P. ĽUPČA 1591); pan Michal offerowal se panu fararowy nadalej ttenze predtgmenovany handel na ljenssacht pustyty za slussny cynš (BOCA 1617 GB); (kupujúci) offerowal se z laski na takowe ouera nyecsuo napomuocz (ŽILINA 1695); Geg Welkomoznost sa offeruge, že taky čas mnya (!) a potomkom mogim chcze pomahat (N. MESTO n. V. 1745)
3. ku komu utiekať sa, utiecť sa, obracať sa, obrátiť sa k niekomu: obrať mysel twu k Panňe Marigi, ku ktereg offerug se takto (BRATISLAVA 1722); (Ján Gunda) swu assertiu žadnjm spusobem nemohuce wiswetlit a doswedčit, ad corporale juramentum se offerowal (JELŠAVA 1737)
L. w tom se do lasky Wassim Milostgam offerugicy zustawam Yoannes Cserwenak (PUKANEC 1776) porúčajúci sa