pokrok -u m.
1. iba jedn. zdokonaľovanie sa postupným rozvojom, vyšší st. vývinu, napredovanie: p. vedy, technický p.; bojovať za p.
2. lepšie výsledky, zlepšenie: dosiahnuť p. vo výrobe; robiť p-y v štúdiu;
pokrokový príd.
1. usilujúci sa o pokrok, hlásajúci pokrok, progresívny, op. reakčný, spiatočnícky: p-é názory, p. bádateľ
2. opierajúci sa o najlepšie výsledky vývinu, op. zastaraný: p-é výrobné metódy;
pokrokovo prísl.: p. zmýšľať;
pokrokovosť -i ž.