lačný príd.
1. nenajedený, hladný, op. sýty: 1. človek; na l. žalúdok pred jedením
2. dychtivý, túžiaci, žiadostivý: l-é oči, l. po poznaní, za poznaním, l. na peniaze
● sýty l-ému neverí;
lačno, lačne prísl.: l. hltať, fajčiť; l. striehnuť;
lačnosť -i ž. hlad, žiadostivosť: l. za majetkom