vziať [vzia-, vza-, vzí-, vze-] dk
1. čo, koho uchopiť, chytiť do ruky, do rúk, nabrať pomocou rúk, zobrať: Ondrey gich (štyri zlaté) wzal a s stola zdwihl (ŽK 1507); na swateho ale Philippa Jakuba wintj rano, wzitj paliczu a driu wložitj na hlawu, každu csarodovniczu a bosorku uhledness (KORYČANY 1560); penize anebo swu stranku za tento grunt Mysso swymi wlastnými rukami wzal, totižto fl 9, d 75 (TURANY 1624); teda wzal to pacholiatko za ruku Polcz a wiedol ho na ten kamen chotarni (KRUPINA 1643); aliqvid in manu(m), vel manu sumere: ňečo do ruki wzjti (KS 1763); wzal penjz do ruky, aby se toliko podjwal na obraz knjžete (PrV 1767)
L. v. ranu poraniť sa: kdo s kordem bojuje, častokrát fektuje, ten vezme ranu snadne (BV 1652); pomstu nad niekým v. pomstiť sa niekomu: pomstwu (služobník) nad pánem swym wzal (PeP 1770); pred seba v. čo vzhliadnuť, prihliadnuť na niečo: aby na nas psotnych lidi a podanych jeho osvicenost svymi milosrdnymi očima račili vzhlednuti a našu veliku uskost pred sebe vziti (V. LOVČA 1682 LP)
F. Samuel odawssi se mezy hayduhy, na Morawe swe skončeni wzal (P. ĽUPČA 1608) zomrel; nie som (striga), anj som nikda nebola, anj do nikoho newiem nisst, anj nikoho nemuožem na dussu wzatj (KRUPINA 1741 E) zaťažiť si svedomie niekým; každy musite swug kriz wzat a geho (Pána) nasledowat (AgS 1708) v utrpení byť podobní Ježišovi Kristovi; wezmy nohy na plecze, t. g. gdi spessně (SiN 1678) utekaj; v. si príklad z niekoho konať podľa príkladu niekoho: bratry a sestry, wezmite sobe pryklad z Jozeffa (SKá 18. st); bohdaj mňa strela vzala (PV ( 1637-45)); bohday tya cert wzal (KRUPINA 1722) zakliatie, zahrešenie
2. čo komu, čo odňať, odobrať (obyč. násilím), zobrať, zbaviť niekoho niečoho: ma se boziti (človek), ze gest geho wlastne bylo y gessce dnes ge(h)o gest, neb gest gemu vkradeno a wzato zlodieysky; pakli ge(m)v czo wlk wezme aneb lupezniczy (ŽK 1473); deset zlatich, kteress take nam wzal s komory kralowskey Fferiancz Kolossta (SIELNICA 1571); z fary do kostela prišli, vzali kalichy, ornáty (ASL 1676); penize, ze w nyeg (kostolnej truhlici) gsucze zlodegskim spusobem wzal (D. KUBÍN 1733)
F. aliqvem securi ferire: sťati, hlawu wzati (KS 1763) popraviť sťatím; v tym spusobe si jiste mne dobre meno vzala (AD 18. st) zbaviť cti; co zhynulo, to zhynulo, wzala to giž Maga je to nenávratne preč
3. čo z čoho odobrať, zobrať z povrchu niečoho, pozberať: it(em) korecz semencza, w zahrade trawy každy rok wuoz wzyty (ĎURČINÁ 1562); sjatja, ktere bj czeled lebo komornjk, kterj bil zasjal, to abj spokogne wzalj (LIPTOV 1646); predmenowanu rolu gesly by wolakdo wymenyty chtel, naspatek brat nemoc bude, dokut on z nawozu troge posata newezme (NOVÁKY 1756)
4. čo obliecť al. obuť si niečo, zobrať: wtom sem na sobe ssaty wzawssj, yssiel wen z domu meho (KRUPINA 1643); Yúdytha kdiž na seba wzala žiňenú oďew, sypala popel na swú hlawu (KB 1757); (Ozaiáš) biwsse člowekem swetskim, opowazil se wzat na sebe rucho kneske (SPr 1783)
F. ať by za nás bogowal, nasse oďeňý wzal (CC 1655) stal sa človekom
5. koho odviesť, zobrať so sebou: gsu nekterzy skrze sluzeb(ni)ky Ge(ho) (Mil)o(s)ti polapani a na Ora(v)v do wezeni wzaty (B. BYSTRICA 1546); wzali mu (farárovi) Turczj manželku y dijtky (ŽILINA 1585); pan Yan Zahoriak pana Yana Drietomagiho do wezeny wzal pro dluhy panske (ILAVA 1637); (:dwuch chlapczow:) timito czasmy Tatary wzaly (PODHRADIE 1682); y wzatá gest žena do domu faraónowého (KB 1757)
L. pod meč vzatá byť popravená sťatím hlavy: z mesta ass na poprawne misto wiwlečena a tam pod mečz wzata aneb sťata biti (KRUPINA 18. st E); v. v svedomie svedčiť: ktera zena bude obzalowana o dlhy, kolik dluzna gest, muoze gi przeswiedssiti, a ona sama chcze swiedsiti przed p(ra)wem, ale nemagi zadnu zenu wzyti w swiedomie (ŽK 1473); v nevoľu v. zajať: (Simeon a Lévi) zabili krála, geho sina i wsseckich obiwaťelov mesta Sichem, ženi ale gich w ňewolu wzali (DS 1795)
6. čo prijať, prevziať niečo (obyč. ako odmenu), zobrať: Maga z bratrem swim na swog diel a na syroty wzala dwa zlate (ŽK 1464); krawu gednu, kteru chcze, aby sobe wzala (ŽILINA 1587); nebosstiček Pawel častku dedične(h)o statku k rukam wzal (RUŽOMBEROK 1598); dworsky priekopsky Ondruss wzal platu fl 7 (MOŠOVCE 1647); geden každý pak wlastnj odplatu wezme podle swé práce (SPa 1716); od mesta Syrmium ona gmeno wzala (WST 18. st) volá sa rovnako
L. v. osud komu súdiť niekoho: gestli ge(m)v nezaplati, tedy rychtar wezme ge(m)v swuoy osud (ŽK 1473); korunu v. za niečo byť odmenený: korunu wezmess za trpěliwost (KO 1782); od Boha mzdu v. byť Bohom odmenený: Abraham, Loth, Sunamitis od Boha mzdu wzali, když pocestnym prichileňi w domoch swogich dali (GV 1755); v. cenu niečoho vynahradiť si protihodnotu: o takove veczi nebudem vycze Va(ss)y Milostem starost cziniti, nez yste mi verte Va(ss)e Mi(los)t, az tym hrusskam czenu vezmem na Dubovenech (D. VODA 1542 SLL); obyčaj v. zaužívať sa: w těch mjstách, w kterých suchých zelyn, zapalowanj zlý obyčeg wzalo (PH 1770); niečo v. do ochrany chrániť: sovj, strakj, vranj to budu kompanyi, ktery moje ťelo vezmu do ochranj (KC 1791)
7. čo prevziať na seba ako úlohu, povinnosť, zobrať niečo: Zowka spolu syny swymy Lawrynczem naymladssym, ktereho terchu na se wzala (BEŇADIKOVÁ 1563); wganočzny dlch, ten, ktereho pan osady na grunt y od Wganocz na sobe wzyty ma (N. MESTO n. V. 1678); sveté tzelo tak trapitz dál, také muki na szebe vsál (HPS 1752); oneri succedere: ňečj ťažobu, prácu, starost na seba wzjti (KS 1763)
F. hréch tzaloho sveta na szve plyetza vsál (HPS 1752) obetoval sa za svet
8. čo zohnať, získať, nájsť, zadovážiť si (obyč. s námahou), zobrať: kde se (Pongrác) dowediel, tu wzal (peniaze) (ŽK 1454); ponižene prosime, že pro nas, pro chude lidi, račite to učinit a nam do roku dočekati, nebo nemame kde včile vziti (BOJNÁ 1564 LP); Guro Lonskich sobe wzal termin, gestly by se ktery pritel k tomu ohlasal (TRSTÍN 1625); kde si wzal te penize, ktere si od nektereho čzasu ass posawad tak hogne a marnotratne trovil? (PUKANEC 1769); kdo od neznagicyho wedomost wezme (PT 1778)
L. v. na seba smelosť osmeliť sa: ty, kteri skriti bily, wezmúce na sobe smelost, z geskine wissly (PeP 1771); podozrenie na niekoho v. podozrievať niekoho: odkud takowe podozreni na neho wzala (LIPTOV 18. st); útočište k niekomu v. utiekať sa k niekomu, dávať sa do ochrany: hor držitelom, který neyponjženěgssý vtočisstě k nám weznu, pomocnu ruku podati chceme (PH 1770); na niekom dlžobu v. vymáhať dlh od niekoho: gestly nas necontentuge, ted odsylame dva penyze stavene, že takovu dluzobu musety budeme na ginem dobrem čloweku vzjty (BÁTOVCE 1652 E); v. od niekoho odpustenie dostať, získať, dostávať, získavať povolenie na odchod: kterykoli towaryss vezme od sukenika odpusteny, ma tiden dodelati, pakližeby nedodelal, ma ffunt wosku položiti (CA 1590)
F. Otče otcúw, obnowytelu lidskég rodini, kdiž za nas bjdnych ťelo wzal sy s ťela chudobneg ženi (BlR 18. st) narodil sa zo ženy
9. čo kúpiť niečo: na tho sem wzal ffyrtel pywa od Matiege Geble w fl 3 (ŽILINA 1566); za teho richtara opiet vzali sme po dvu žajdlu vino po čtyri penize (LISKOVA 16. st LP); pozustale drewo od bergmistra, aneb negblissiho richtare ohlidane a pod cenu ma bitj wzane (CA 17. st E); Anča wzala zem na dolu wodj pri lukach, R fl 5, d 9 (PONIKY 1792)
L. v. na veru na dlh zobrať: oznamil tenze Jozeff Potok, zebi klobucznik ten chtiel wzit na weru wolakteri funt wlni (ČACHTICE 1737)
10. koho, čo, koho za čo prijať, zobrať do nej. spoločenstva: ze ho tam geden wozar wzal k wam do miesta (ANTON 1571); pakli by dczerku mogi brater muog chtel do Slezska k sobie wzyti (ŽILINA 1594); Martin Buczkay Murinowu dywku wzal byl za manzelku (B. ŠTIAVNICA 1613); com(m)unicare aliqve(m) sua mensa: ňekoho k stolu wzjti (KS 1763); wezmi mňa za služebnjčka, o pani (BlR 18. st)
L. na árendu v. čo prenajať si niečo: pan bermagster chce do domu nasseho na hospodu stupiti a na arendu wziti (PUKANEC 18. st); v. do počtu, v počet spočítať: prečytagme kolik w meste, kolik w osadach lidu máss a wezmúce do počtu, ten spyssme (PT 1778); aby se zapisané osoby s pekným poradkem w počet wzali (SO 1785); v. Boha na pomoc vyj. dúfanie v Božie pomáhanie pri nej. robote al. zámere: bratr pak geho, Gabriel wzawsse Boha na pomocz, odkupil od neho dedicztwy (ŽIAR n. H. 1715); v. niekoho do lásky zamilovať si niekoho, mať ho rád: zmeril sem te z Bohem Otcem, wzal sem ťe do laski (GŠ 1758)
F. proces do levaty wzal bil (ZÁBORIE 1730) začalo sa súdne konanie
11. čo, koho pochopiť, zhodnotiť, posúdiť istým spôsobom, vytvoriť si istú predstavu o niekom, o niečom, zobrať: any nam za zle wzyty neraczyly (V. ŠENKVICE 1644); nawsstjwenj, to pobožnjch nenj pokuta we wlasnem zmislu wzata, než radneg gest toliko prutek Božy, otcowsky (LKa 1736); to wydewsse gjni magstrowe, w nenawjst mne wzalj (P. ĽUPČA 1776)
12. koho, čo zasiahnuť, schvátiť, strhnúť so sebou, zobrať: ditky geho zassústilo a z sebou wzalo dolu y s kramom hrubým až skoro k hutě (S. ĽUPČA 1564 E); gestly by mury ty woda wzala a wyhladyla, tehda by byla y hanba (BYTČA 1584); od priwezenia desek, ktere bila woda wzala (ŽILINA 1709); (biele kamienky) ohniwé hod do suda, techdy prytáhnu mútnost k sebe a wezmu na spodek (VK 1764)
13. koho (o chorobe, nešťastí, silných dojmoch) ovládnuť, zmôcť, premôcť, otriasť niekým, zobrať: ten pak den raciz sj mne skrze ohawnu smrt s tohoto sweta wzity a mne žjwot utratity (BOCA 1759)
14. čo dobyť niečo, zmocniť sa niečoho vojensky, útokom, zobrať: Modrý Kamen Turci vzali a junakov v něm osadili (HP 1596); anno 1603 Nowe Zamky wzal Turek a Tatar (RUŽOMBEROK 1603); molestje mate od okolnich dedin susedczkich anebo obiwatelow, kterj chtegy chotare k sobe podmanitj anebo že wziatj (KRUPINA 1647); v. sa dk
1. neočakávane sa objaviť: ya sem se sama tomu diwila, kde se tie drwa wzaly (P. ĽUPČA 1582); mamo, kde se wzalo to dietia? (BZENICA 1639 E); toto gest yakowisy kamen, newiem, kde se wzal (KRUPINA 1643); kde se na pussti wzala tato ssiroka misa? (VP 1764); kde sa wezme, tu sa wezme diabel, y statečnj poliček mu (pustovníkovi) wisolel (MiK 18. st)
2. na čo, za čo začať niečo robiť, podobrať sa: chczeli sme prawy(m) prawem to dokonati, nez dobry lide su se za to wzali a my chudi mosily smy na tom przestati (VARÍN 1485 SČL); nacz se wzal, aby tomu dosti vczinil (HLOHOVEC 1556); do welikeg zwady wzawsse se o ty penize, do bitky se oddaly a geden druheho rozkrwawily (KRASŇANY 1665); sumsi hoc mihi ut scriberem: na pjsani lista wzal sem seba; ordiri telam: k nečemu se wzjti, chytiti (KS 1763)
L. v pasy sa v. pustiť sa do bitky: gako bi se bili w pasi wzaly, p. Dlholuczkeho oblapil (Záborský) a tak ho na zem pod seba hodil (DRAŽKOVCE 1727); z reči do reči sa v. náhle sa začali biť: kdj predoznamenim spusobem z rečj do rečj sa wzalj, geden k druhemu se zbližiwsse (DRAŽKOVCE 1727)
3. odísť, pobrať sa, zobrať sa: w tem sudicze sie, wzali sie do Krupiny a to zadnymi prawy dokonati nemohli (ŽK 1481); ta wecz gesscze neny dokonala, neb sme sa wzaly na zeme(n)ske p(r)awo (HLOHOVEC 1553); nasse prawo potupily a na panske se prawo wzeli (JELŠAVA 1603); on wzal se gwaltem do meho stawany (PRIBYLINA 1772)
L. v. sa na (svoje) nohy ísť (peši): Marya Panna na swe nohy se wzala a pessj k Elizabethy bežela (SP 1696); pro teto pričiny mohol Jozef odporowaty, ale neučinil, než bez odkladanj dal a wzal se na nohy (CO 17. st); v. si dk koho vstúpiť s niekým do manželstva, zobrať si: chcess-li gu (ho) sebe vvziať za pravu a vvernu manželku (praveho a vverneho manzela)? (RS 1625); kdi pak zrostlo (dieťa) mezi namy, teda stupilo do manzelstwj a wzal sebe za manzelku Kutikowu ceru (KRUPINA 1643); gesljže si mne newezmess, sudit se s tebu budu (SNS 1786)