svetlo1 s
1. energia umožňujúca vnímanie zrakom, op tma: pakliz by chtiel geho sused protiw tomu vstawiti duom nebo stagi tak, ze by onomu swietlo vgial (ŽK 1473); okno, kterymz swetlo ma swietiti do domu (P. ĽUPČA 1540); učjcimu se pri swetle woskowa swjce lepssj gest od logoweg (KoB 1666); swetlo a tma, Krystus a Belial nemohu spolu obstaťi (TP 1691); swetlo slunečne swyma paprzkamy prerazi powetry (PP 1734); poweďel Búh: Nech se stane swetlo, a učineno gest swetlo; y nazwal swetlo dňem a tmawosti noc (KB 1757); luna pernox: prez celú noc mesyčné swetlo (KS 1763);
L. očné s. zrak: oculorum, aciem praestringere: očny swetlo odňati (KS 1763)
F. nad s. jasnejšie veľmi jasne, zreteľne: nad swetlo jasňéj viďeť múžeme, jak vzáctný u nich bil (BR 1785); prísť, vyjsť, ísť, pochádzať, vychádzať, vyviesť sa na s.
a. objaviť sa, vzniknúť: kdyby někdo něgaku czyrkew ukazaty chtel, ktera teprwa pred malo lety na swetlo wyssla (ŠV 1675); patesco: wycházým na swětlo (CL 1777);
b. vyjsť, vychádzať najavo, prezradiť sa, prezrádzať sa: pakli bi se gaka newernost na nekterim doznala, take tess y na swetlo wissla (CA 17. st); kdiž faless geho na rolach skrzewa indžinirow stoličnych wedle miry na swetlo winde (KOŠECA 1785); geho newinnost na swetlo se wiwedla (KRUPINA 1798); na swetlo windu wssetkich lakomcow užere (MiK 18. st);
c. (o literárnych dielach, knihách) vyjsť, vychádzať tlačou: excidit libellus: wyssla na swetlo knjžka; enotuerunt tui versus: na swetlo prissli twé wersse; non audet esse in publico: nesmj na swetlo gjti (KS 1763); v kraji temto od cirkevníkuv tak málo kníh na svetlo pochází; ňekolik péseň, kterím tlačári vždicki dokladajú, že jsú nové, dejžto aňi pameťi ňeni, v který čas po prvé na svetlo víjšli (BR 1785); dávať, niesť, prestierať, priniesť, vydať, vydávať, vyjadriť, vynášať, vystaviť, vyvolať na s. čo
a. zverejniť, zverejňovať niečo: to same wyswetlity a na swetlo wistawitj, co cely swet až posawad w skrytem mel (OCh 17. st); rymska cyrkew na swetlo prestýra swe wiznáňy (PP 1734); (Pán) ráno sud swúg wydá na swetlo (KB 1757); aedo: weň wydáwám, weň wypússťam, na swetlo wynássám; omnia protahere in lucem: wssecko na swetlo nésti (KS 1763); prawdu nezamlčjm, ale gj oprawdowe wygewjm a na swetlo wygadrjm (PONIKY 1793);
b. prezradiť, prezrádzať niečo: aby to newinassel na swetlo, nebo mu hlawu neb ruku otnu (LIPTOV 1779); zebi prawdu mohel wiwolati na swetlo (Káz 18. st); tam se na swetlo prinesie wssecko proti Bohu ruhani, reptani (MK 18. st);
c. koho porodiť niekoho: sweta spasitela Krista Jezisse sploďila a ze sweho prečisteho panenskeho žiwota na swetlo widala (SPr 18. st);
d. (o literárnych dielach, knihách) uverejniť, uverejňovať, publikovať: takoweto wecy pak y witissťene owssem na swetlo dáwagú (PP 1734); w knyhach, ktere on componowal a na swetlo widal (LEVOČA 1752); widawagu se na swetlo rozlične knisski (SPr 1783); báť sa pravdy ako netopier s-a veľmi, ako čert kríža: bal se prawdy by netopir swetla (TP 1691)
2. zdroj svetla, lampáš, lampa ap.: pryssla hnedky moge žena za mnou zažnuce swetlo (BACÚROV 1641); dotud sedel s nim, dokud horelo w dome swetlo (TURIEC 1649); hostinsky ze swetlem hodil po dome (SPIŠ 1716); kdiž zažali swetla, zbehli se okolo ny wssecy (KB 1757); lychnus: swjca, swjtnik, lámpa, kahanec, swetlo (KS 1763);
x. pren w horiczem swetle swateho evangelium (TC 1631); y w tmawem hrobe Pan Gežjss gest swetlem mym (PoP 1723-24); swetlo prawdi odporne mi bilo (PT 1796); swetlo wiri oprawdiweg (MiK 18. st)
L. nebeské, veliké s., s. sveta nebeské teleso ako zdroj svetla: zatmenj welikjch swetel bjwa pro wloženj tretjho a zastjnenj (KoB 1666); stworene bili welike sweta swetla, slunce, mesic, oblaha nebeska y hwezdy (MS 1758); (Boh) učjnil na obloze nebeskeg slunce, mesyc a gine swetla nebeske (CS 18. st); hwjazdi su tjež velikja nebeskja swetlá (HRANOVNICA 18. st);
3. schopnosť vidieť, zrak: (Pán) očisťowal malomocnych, slepym udelil swetlo
F. s. (očí) tratiť, potratiť slepnúť, oslepnúť: kdiž mel ssest a padesát rokúw, swetlo očúw potratil (KB 1757); elucifacio: oslepugem, otemňugem, swetlo tratjm (KS 1763);
4. život: placme, nebo se pominulo swetlo geho, to gest ziwot (SJ 18. st)
5. prostriedok na svietenie: (zaplatili) krczmarowj swetlo a drewo (ŠTÍTNIK 1651); skeltovali my na samu kuhniu fl 109, na samo svetlo vydali my fl 16 (ZBOROV 1690 LP); zaplatil sa deputat ročiti na drevo, na svetlo (PUKANEC 1724); na swetlo a rgad fl 8 (PONIKY 1793)
6. objasnenie, vyloženie, výklad: timto protokolom hodnowernim a nalezitim swetlom vilozene gest (ZBOROV n. K. 1796);
svetlo2 p. svetlý
svetlý príd
1. majúci dostatok svetla, osvetlený: nox sublustris: swětlá noc (VTL 1679); tak nestidati neňy, aby zgewňe na ulyci pri swetlem dňy nehanbyl by se sskaredych hrychuw (PP 1734); lucidus: gásny, swetly; illuminatus: oswetleny, swetly (KS 1763)
2. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, osvetľujúci: swetly Kralomocz za dwanact rokuw prebehawa (KoB 1666); slunce swetlegssy a gaznegssy gest nezli tmawá noc (VP 1764); P. Mariu gakožto nagswetlegssi Denicu wichazegici pripatrali (SPr 18. st)
3. jasný, priezračný: vitreus: čisty, swetly, krehky, prehledny; specularis lapis: prehlédny kameň, swetly kameň (KS 1763)
F. s. ako krištáľ číry, priezračný: ukázal my potok wodi žiwég, swetly gako krysstal (BlR 18. st)
4. rozumný, zreteľný, jasný: swetlegssym úmyslem, peknegssim porádkem, wibornegssimy slowmy neb prodlaužým neb zkráťým swe pismo (PP 1734); poznowu list ze swetlegssj specificatij, gak bi bilo se prodawalo, bil widany (JELŠAVA 1745)
5. belasý, modrý: ffuty dwe, gedna swetla a druha čerwena (TRENČÍN 1645); pas hedbabny swetleg barwy; dwa swetlie ručnyike gereczkie skapali (KRUPINA 1690); ( 1737); cžerwičky modre neb swetle zustanu (SN 1772); swetla barwa ňeb ňebeska, ta plawcum pryslucha a y kňezum, kteri k nebi obracagu ducha (GP 1782)
L. s-á fialka bot f. voňavá Viola odorata: wezmi meliloti, swetleg fialky zeliny, každeg 3 hrsty (RT 17. st); s-á ľalia bot rastlina z rodu kosatec Iris: nech proti tymto neduchom galles, ladek, šafrán, temián a swetleg lalige koren uwará w gednom zagdliku wody malinoweg (BiN 1799); -e prísl k 1: lucide: gásňe, swetle (KS 1763); k 4: prislowj gako y prirownanj recž swetle priozdobuwa (KoB 1666); rozum take swetle ukazuge, že Buch to wssecko učynit múže (PP 1734); vilos mi svetlyéj to szpiszányé (MCa 1750); svetlo2 vetná prísl vidno: zadny negma trhu a mincze zdwihnuti, lez bude swietlo (ŽK 1473); lucet: gásno gest, swetlo gest, swjtj se (KS 1763); dokaváď svetlo bilo, v kríčkoch čučala (BR 1785); po s-e, za s-a prísl výrazy: že mj pomuže stado to za swetla domu doprawitj (KT 1753); kedy ge lepsseg pracowaty, we dne čyly w nocy, we tme čyly po swetle (MiK 18. st)
P. atpn Giryka Swetlyka (P. ĽUPČA 1551)