podnikať ndk
1. čo konať, vykonávať nej. činnosť: wule bozy w tom gest, abichom y my to čynily a podnykaly (ŠV 1678); což by koli na te wloženo bylo, podnikeg, čloweče, mile (SP 1696); aby tem pak po penezy oddal, ktery gednu toliko hodinu ďelali, gako tem, ktery pracy podnikali celeho dne (COB 17. st); sme sobe my starssj, kterj sme okolo cyrkewnych wecy mnoho starosti, prace a vstawanj podnikali, s společnym porozumenjm po gedne hrude wapna wzali (PUKANEC 18. st)
2. čo podstupovať, trpieť (krivdu, trest ap.): twrdia, že gsme winny, kdy každemu mlčime a kriwdy podnikame (Tr 1728); prawo božj y prawo prirozene diktuge, aby ty, ktery wrchnosti se protiwy a neposlussnost prokazugj, trestanj podnikaly (PONIKY 1793); takowj služebnjcy nechať statutálskau pokutu podnikagj (TURIEC 1796); srdce nasse podniká zarmutku mnoho (MVP 18. st); subire, pati: podnikati (PD 18. st)
3. koho (o bolesti) opanúvať, premáhať, prenikať niekoho: hned po hrjchu spáchaném cytj hryzenj swedomj swého a ljtost, bolest geho podnika (ŽP 1788); -núť dk k 2: pokudby zde člowek trestánj nepodnikl, wěčnemu trapenj žeby neussel (ZP 1716); zaslužila bj giste pokutu slawneg stolicze podniknut, kdibj takowe wimluwy nemala (LIPTOV 1760); nesstestj, ktere otec geho podňiknul, gemu obssjrňe wiprawowala (PT 1796); k 3: nemohla jest lidská sila ani múdrost podniknút, premoci (ASL 1781); kňjžata, genž žadnjch nerestj nikdi ňepodňikli, sstestliwjmj biti ňezaslaužili, takowjch maznawost sili a čerstwosti pozbawuge (PT 1796); -ávať frekv k 2: a tak y mi to neomilne podnikawatj musjme (CS 18. st)