držať ndk
1. mať (v ruke, v ústach ap.), nepúšťať: dweste zlatych u sebe drzely (PARÍŽOVCE 1564 E); drzicze prawow rukow za bradu Amaza (TC 1631); pilulli pod yazikem drzety (HL 17. st); tim sobge usta wimiweg a drz chwili w ustech (LR5 18. st);
x. pren náb (Boh) nas pred očyma nosy, w dlani drzi (PP 1734) vie o nás
L. dcéra nebeská vchá naklonila, radosť nesmýrnu wssem gest včinila, kterých zlost diabla držela (CC 1655) ovládala; že totižto dobre wino sa z piwnicze wistawilo, na to od pritomneg osobj recognitij wzat a z krcžmarmy knižki držicze rok, den a miesto do introitu krcžmarskeho specifice doložitj ma (TRENČÍN 1716) viesť písomnú evidenciu; drž hubu, ty blázniwi čloweče (VP 1764) vulg mlč; ňé kdo, než čo a jako vikládá, majú vždi pred očima držeti (BR 1785) mať na pamäti; neobzyrag sa za seba, drž pred sebu oko (GV 1755) dívaj sa pred seba; proto ho (mesto) Franczucz drzj w swogeg hrsty (KCS 18. st) ovláda; d. jazyk za zubami, na uzde, v uzde, v hube, d. reč pod pečaťou, d. ústa na uzde nehovoriť, mlčať: yazik drž na uzde (BV 1652); drž gazyk za zubamy (SiN 1678); za cnost měg držet vsta na vzdě (KrG 1704); drž reč pod pečaťi (GV 1755); zdá-li se kdo sobě nábožným býti a nedržj w uzdě gazyka swého (MPS 1777); richtar sy gazik w hube drži (PONIKY 1793)
2. čo, na čom dotýkať sa niečoho niečím: on gednou rukou sebe lyce držel (KRUPINA 1693); nohy na rebrjku držel, gakby zstupitj chťel (MP 1718); na žiwote ruku držicze, citil (VELIČNÁ 1724)
3. zachovávať, udržiavať v istom stave: aby obydwe strany plod robyly a drzely (L. JÁN 1480 SČL); hned ho na zem welika nemoc uhodila, do tretího dne držela (HP 1566); toto dokonanj slibili stranj drzety (TRENČÍN 1629); aby sa do krčem dobre a hodne všelijake piti davalo, co aby krčmari nefalšovali i holby nebolišto miry spravedlive držice (VRŠATEC 1683 U2); dwere, obloke na mline abi sa dobre drssali (CA 1755); kdy pry huslech nekdo takt nedržj (SLK 176680)
L. aby wericy gednotu ducha držely, gedno srdce a gednu dussy mely (ŠV 1675) mali rovnaké názory, rovnako zmýšľali; mister se zawazuge, aby ucžne sweho twrdssy nedržal naň nebol prísny; kterj modre pondelj držat bi sa opowažilj (ŠAŠTÍN 1764, 1791) by nepracovali; d. boj, vojnu byť vo vojnovom stave: král ze Siamenskim gednostagny bog držy; král gednostagnu temer wognu držy z welkim mogolom (KrP 1760); d. hnev (na srdci) zotrvávať v hneve: ga dobrotiwy gsem, aniž držim hnewu na wečnost (CO 17. st); hniewu na swem srdcj nedržy (KT 1753); (ne)držať slovo, svoju reč neplniť sľuby: polyczkugess suczow a nedrziss swey reczy (TURIEC 1577); decedo: slowo nedržeti (WU 1750); d. počet, rováš adm viesť účty: iakowy poczet drzel z Melczerom, ma gey produkowat (TRENČÍN 1652); pywowarczy a ssefar aby držaly rowasse, kolko zalege s jaczmena a kolko zwary warek pywa (K. N. MESTO 1690 E); d. čo hotovo, pohotovo, medzi rukami mať poruke, pripravené (v hotovosti): nayposledneyssi penize magi mezy rukama swyma drzeti a zachowati (ŽK 1468); wino W. M. pryslybene w dary, newim gak odeslat, czo pochotowe drzim (MODRA 1680); (purkrabí) weczj zawcžasu hotowe držatj ma (TRENČÍN 1716)
F. d. ruku nad kým/čím chrániť niekoho/niečo: nad manželku mu laskawu ruku drzely (ŽILINA 1561); aby ruku nad nassim poradkom račily držety (TRENČÍN 1608/ 1709); gey na očy drzela husy, kury, kterež bi ona pokradla (P. ĽUPČA 1582) vyčítala jej; w panenskem stawe za nektery czas swug wenek držela (TURIE 1705) zachovávala si poctivosť, panenstvo: kdiž by ale nekdo schildwacht za blazna deržal anebo wexirowat chtel, tak ho načim zaderžat (VoP 1760) robil si posmech; d. koho na reči, na (pekných) rečiach, (s) rečou, slovom sľubmi miasť, balamutiť: tak mie drzie pani vherssczi na pieknich rzeczech (ZVOLEN 1451); pani bola slybila, yako ze czera w pondely ze zaplaty a nizt niedala, len ma tak reczu druzja (H. MIČINÁ 1629); weru nas us nebude tolko na reci drzat (RADVAŇ 1714); dictis onerare aliqvem: ňekoho z reču držati; habere aliqvem frustra: ňekoho toliko slowem držati; procor: z mnohyma slowami ňekoho držjm (KS 1763); d. v mysli, v pamäti čo nezabúdať, pamätať si: o tomto dobře wjte, a w mjsli swogég držjte (Tr 1728); nauczeny toto drž w pamety (KLe 1740)
4. koho, čo nútiť niekde zostať, nasilu zdržiavať, zadržiavať: drzte toho falessneho byednika (SKALICA 1432 SČL); drzal (kone) silu a moczy do tretiho dne (TRENČÍN 1592); tlmaczu, ktereho nasilne musely sme drzaty na brane (KRUPINA 1684); gestli se nenabeha (krava), tehdy o dwacat dni zase se k bikowi držj (PL 1787) pripúšťa sa
L. na probe za 14 dny a nagwice styry tidne nema se (učeň) drzaty (CA 1663) nemá byť v skúšobnej dobe; dokud restancziu swu nezlozi, nech se w kladie držy (TRENČÍN 1713) trestá sa vsadením do klady; tagné rady drž za gazykem, neb prohrass (NK 1721) nevyslovuj; woly do masstale wohnal a tam do druheho dna hladom a smadom držal (PRÍBOVCE 1726) zadržiaval o hlade a smäde; osoba se ma podle powahy hrychu pry chlebe a wode drzaty (BELÁ 1773) má dostávať len chlieb a vodu
F. d. koho/čo na/v uzde, na zubadle prísne s niekým/niečím zaobchádzať, obmedzovať niekoho/niečo: poddanjch na vzde držely (WO 1670); držj gich (plyny) w uzde (OCh 17. st); oči, které na zubadle držal (WP 1768) nedoprial im voľnosti
5. opatrovať, prechovávať, uchovávať: czlowiek nema sweho dobytku drzeti w domie; muz nechcze zenu drzeti (ŽK 1473); misto, w kterem se zbroya držj (TRENČÍN 1589); ma welkey masstaly swe konye drzaty (MARCELOVÁ 1621); wčely žeby muohel slobodne drzat (ORLOVÉ 1699); ussipane budu sa množit, kdy gim psu hlawu budess we walowe drzaty (RN 17.-18. st); w tom sklyepku piwo držal (TURIE 1727)
6. koho vydržiavať: rychtarstwy lehoczke slobodno a wladno gest masare sobe držety (BUDATÍN 1478 SČL); wedla roskazani budem posla tam drzat (D. ŠTUBŇA 1569 KL); od kterich jnteressowich penezi a od gineho statku powinen bude tenže p. wdowu w swem dome držat a gi pri swem stole wichowawat (ŽILINA 1698); powiny budu do smrty swekrussy drzat (ZVOLEN 1710) starať sa o ňu;
x. pren tutorstwy ma na sobie drzeti do času vloženeho (P. ĽUPČA 1589) má povinnosť starať sa o niečo
L. d. komu stôl, d. koho pri stole, na strave stravovať niekoho: tento musy geho (svedka) na strawie drzeti (ŽK 1473); strani chlapcow, kterim se stuol w Trnawe držj (TRSTÍN 1658); wssecko za opatrowany y pri swem stole držany bratowy stričnemu zanechawam (P. BYSTRICA 1729)
7. smerovať, siahať niekam: od kterey (lúky) pod horow skrz luky gde aneb držy to odeleny (ZVOLEN 1567); wedya-ly swedkowya, pokud by držala bukowyna (P. BYSTRICA 1635)
8. čo podopierať: styenj hlauneg, krou drziceg (NOROVCE 1772)
9. obsahovať, mať istý obsah, počet, mieru ap.: držel gedenkazdy centnar po 48 luotom (BOCA 1588); retaz drži ohniw no 84 (TRENČÍN 1658); lastowyčnyk tretyho stupňe ohnywost držy (HL 17. st); lúku, která 160 strewjc držj (LU 1775)
10. koho/čo za čo pokladať, považovať: drzi geho za zlodiege (ŽK 1473); Chocholnyane drzely za swuog chotar od drazneg chrasty až po wyssny czestu (RAKOĽUBY 1575); (on ju) sobe za ffragerku držel (V. ČEPČlN 1764)
L. d. čo v pravde, za pravdu pokladať za pravdu: to uznawame a w prawde držime (SLK 1766-80); domňíwagú sa a za prawdu držá, že (BR 1785); d. koho/čo za nič, za onucu, za jeden groš podceňovať: mezy učedlnjky každy chtel byt neglepssj, ergo ginych za onucu drželi (SP 1696); težkost gegjch za njc držá (MP 1718); asse venditare aliqvid: ňečo za geden gross držati (KS 1763); d. za to domnievať sa, usudzovať: nema pochibowatj, ale za to držatj (RW 1702)
11. o kom/čom myslieť si niečo, mať istú mienku, vedieť, súdiť: ony was prepowydaly, zie o was nedrzy nytz (TRNAVA 1549); ktery (ľudia) malo anebo zhola nicz o takowychto swatostech nedržie (BAg 1585); co ona (Pavla) o mléku, o medu a o ginich ústám chutnjch wecech držela a sudila (VP 1764); hanite ginych, že o sobe mnoho drža (SJ 18. st) preceňujú sa; tak o tom drzim (MK 18. st); d. v poctivosti, povážnosti, úctivosti koho ctiť, vážiť si: kterak by se manžele spolecžne sprawowati, obchoditi a w yakoweg welikeg rewerentij, wážnosti a pocztiwosti geden druheho mely by držety (BAg 1585); cohonesto: w počestnósti mám, w powážnosti držjm (KS 1763); wsecy pritom uctiwosti misime držaty wlastnu matyer mogeg manželky (KALINOVO 1778 E)
12. vykonávať nej. činnosť, funkciu ap.: (cisár) ziadne audiency nedrzy (BRATISLAVA 1567) neprijíma audiencie; z roskazu p. richtaroweho držalo mesto triumph (KRUPINA 1692); ktery by dopoludnia se opowažil muziku držat aneb tancovat (PRÍBOVCE 1765 CM) hrať na hud. nástrojoch; r. 1528 Luther wisitacii w cyrkwi držel (HeT 1775) konal
L. w hospode, kde swu kratochwilu držali (LIPTOV 1780) zabávali sa; d. radu (s kým) radiť sa: radu zs nimi proti ňemu držel (ZVOLEN 1643 E); vratic sa na hospodu, raddu držali (BR 1785);
x. práv d. právo (s kým, na koho) súdiť sa: zebj spolu drzalj prawo a spolu porozumenj melj (MOŠOVCE 1643); Jeho Oswicenost bude prawo držat z pany Vrbowanmy (ŠTERUSY 1738); prawo som držal na mogu utratu (TURIE 1763); panske pravo pan deržel na nas (V. SLIVNÍK 1773 LP)
13. s kým byť v spojenectve, udržovať styk, sympatizovať; nadŕžať niekomu: chczi s wamy drzeti a s wamy bydleti (PLAVEČ 1455); on držj stale s namy (BRATISLAVA 1650); ktera strana ma prawdu a s kteru mame držety (Le 1730); sentino: držjm z ňekym nerád obcujem; s nama držjcy kragina (KS 1763)
L. prisilen jest viznať, čokolik z lekárem držal (BR 1785) bol s ním spolčený; d. stránku, stranu komu nadŕžať: djabla proklatiho stranku drža (SLK 1766-80); gemu (človekovi) stranu držeti (CDu 18. st); d. cech, priateľstvo, spolky, tovarišstvo s kým priateliť sa: z diablem se zmluwaťy, na čas s nim spolky držeťi (CC 1655); kdy s hrissniky cech držy (COB 17. st); colere amicitias: pratélstwo držati; conversor: towarystwo držjm, mám, z nekym se stowaryssugem (KS 1763)
14. práv vlastniť al. mať v prenájme; užívať: tobie dawam rolu swu, kterzuz Stanislaw drzi moczu (ŽK 1454); statek vzywal a drzal zalohom we dwusto zlatych ((NITRA) 16. st); mesto dokonalo, aby žáden w swem hamre wahy nedržal (ŠŠ 1610); ia som bydlel w Beley a držal mna pan Ssymun Deak (TRENČÍN 1613); w arende drzy pol stwrtye (BECKOV 1729); urek, kteri zalohom Daniel a panie Anna a Susanna Zaborsky držia (ZÁBORIE 1732)
15. práv (inštančne) prislúchať, patriť niekam: wzali gsme sie na wyssie prawo, kdez nasse miesto drzy (BECKOV 1508 SČL); k Wassym Milostem wyssym prawem drzime (BÁNOVCE n. B. 1555)
16. trvať istý čas: musegu priekopu čistit každi den, pokud mrazy držga (LEŠTINY 1747); pugna in posterum extracta: do druhého dňa držala bitka; lunaris annus: prez mesyc držjcy čas (KS 1763); držiavať [-ia-, -á-, -í-] frekv k 1: fatens medenniczu na rukach državal (JASENICA 1710); k 2: wrata sobe do toho placu z hrackeg drziawaly (LACLAVÁ 1706); k 4: po kolko dny gich tam držiawal (LIPTOV 1749); k 5: kde držawali ylež (DOMANIŽA 1615); w tom sklyepku pywo držyawala (TURIE 1727); k 6: pastjera spoločneho držáwaly (DRIETOMA 1720); sultán držáva sebe aj tristo osób (BR 1785); k 10: tato zem ge gruntem welike urodj y držjwaly hu komoru Rimani (KCS 18. st); k 12: na Rakossnem poli Uhre kraganske swe schazky držáwaly (WSt 18. st); k 13: (Van Stiphout) z lidmi velice málo državal (BR 1785); wogak Varga Ferencz z Georgiusom Buczko kamaractwo držiawal (S. ĽUPČA 1776); k 14: my sme držáwaly založnycze na Teplanskem (T. TEPLÁ 1634); držjawal pol grunthu (H. BREZNICA 1773 LP)
P. tpn villa Dursk ( 1318), de Drssk ( 1499 Držkovce)
držať sa ndk
1. čoho byť prichytený rukou, rukami na niečo: misty se musiss derzety brezy (s. l. 1568); trawj sa drzal (KCS 18. st)
2. byť pevne prichytený na niečom: listi na stromoch tuho sa drzga (PR 18. st) neopadávajú
3. s čím byť v spojení, spájať sa, zlučovať sa: meska medi nedrži se tak s garovou a pruskov mediov, jako by se hodilo (BOJNICE 1618); zelezo z strepem z hlini pomyssagu, ale se nebudu spolú drzat (KB 1756); coharesco: spolú sa držjm (KS 1763)
4. s kým zdržiavať sa: w swetniczy, kde se pysar z polkrabem drzel (TRENČÍN 1597)
5. koho žiť s niekým: ta gista osoba drzala sa neyakeho (človeka) (BÁNOVCE n. B. 1555); (on) prosy, ponewadž spolu se drzja, aby sosobasseni byli (D. KUBÍN 1646); sweg ženy nemiluge a ginych se držy (GV 1755)
6. čoho, k čomu postupovať, správať sa podľa niečoho, pridŕžať sa niečoho: czo mame dielati a czeho sie drzati (s. l. 1468-72 SČL); zebi sme y my wedely, k czomu se mame drzety w tey weczy (H. ŽDAŇA 1577); tich weczy se chcem drzat (MODRA 1680); co dedina nagdye, toho se drzety ma (L. JÁN 1704)
L. (on) nedržj se sweho slowa (P. BYSTRICA 17. st) neplní sľub; mass se wzdy držet dobreho (GŠ 1758) konať dobro
7. udržiavať sa, (dlho) trvať, zachovávať sa v istom stave: kde tolko wody se drzy (PP 1734); med dobre wiwareni dlho se drzj (PR 18. st)
8. nachádzať sa, vyskytovať sa, žiť: any w gedneg hore panskeg sa zwera toliko nedržý (NITRA 1738)
9. počínať si, správať sa (ako), vystupovať: on poctiwe se drzal a zachowal (H. ŽDAŇA 1602); moga dieuka, len statoczne žite a po mesky sa držtye, wssak mass z czoho (DIVIAKY 1736); triezliwe bude se držatj a sprauwatj (KRUPINA 1736)
10. za akého pokladať sa: nepotupug chudobneho, drž se mu za podobneho (GŠ 1758); za mudrého sa držj, za posmech se držj (KS 1763) posmievajú sa mu
11. na koho spoliehať sa: nechtej se na mne víc držat (PV 18. st)
držiavať p. držať