spád -u m.
1. postupné padanie al. klesanie z vyššej polohy: s. vody, privádzať tekutiny s-om
2. sklon (význ. 1): traťový s., prudký s. toku, s. potrubia
3. priebeh (význ. 1), postup, vývin (obyč. rýchly): nečakaný s. pretekov, hra nemá s.;
spádový príd. k 2: s-é koryto; s-á obec v kt. sa sústreďuje št. správa, služby ap. pre okolité obce; s-á nemocnica pre okolité obce
spádový -vá -vé príd.
spádový p. spád
spad, -u m. nár. svah, jama: cez dedinu kdeaký priechod, spady, uličky (Hviezd.) spád, -u m.
1. padanie, klesanie z vyššej roviny na nižšiu: Večer bol rušný, strhujúci ako prúd vody pred spádom. (Švant.);
tel. náhle klesnutie telom: s. do hlbokého predklonu; fyz. tlakový s. klesanie tlaku;
2. rozdiel medzi vyššou a nižšou rovinou, klesajúci povrch niečoho, sklon: prudký, mierny s. rieky, toku, svahu; prirodzený s.; Bralo malo vysoký, úplne kolmý spád. (Jégé) Cesta púšťa sa do doliny strmým spádom. (Kuk.) Roľa má spád. (Vaj.)
3. priebeh, postup niečoho (obyč. rýchly): rýchly, prudký spád deja, udalostí; Hra dostala iné tempo, iný spád. (Letz) Život krásny je, lez prudký máva spád. (Kost.) Predstavenie nemalo spád (Karv.) nebolo dosť dynamické.
4. mn. č. spády expr. úskoky, triky, fígle, sklony; tajné plány, cestičky: Husi zajímať, to nie žart. No Ondráš zná všetky spády svojho povolania. (Kuk.) Naraz ho len schmatol z celej sily. Valach mával také spády. (Tat.) Všetky doterajšie tajné spády sú mu známe. (Ráz.) Pri úrade priučil sa všakovým spádom. (Kuk.);
spádový príd. k 2: odb. s-é pomery terénu; s-é koryto majúce spád, so spádom; ekon.: s-é línie myslené čiary smerujúce k významným hospodárskym strediskám; s-á obec do ktorej smerujú spádové línie z okolia; s-á nemocnica ku ktorej patria okolité obce; geom.: s. uhol ktorý tvorí priamka al. rovina s horizontálou; s. trojuholník; s-á priamka znázorňujúca najväčší spád