predĺžiť -i dok.
1. urobiť dlhším v priestore: p. čiaru, p. sukňu zdĺžiť; anat. p-ená miecha časť miechy medzi mozgom a krčnou miechou
2. urobiť dlhším v čase: p. platnosť preukazu, p. lehotu;
nedok. predlžovať
// predĺžiť sa: tiene sa p-li; ľudský život sa p-l;
nedok. predlžovať sa
predĺžiť sa -ži sa -žia sa -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.
predĺžiť -ži -žia predĺž! -žil -žiac -žený -ženie dok.
natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuť • predĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústa • prekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinu • ponaťahovať (postupne, viac vecí)
2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieť • načiahnuť • napriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňu • vztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancovi • expr. nadrapiť: nadrapil krk a načúval • hovor. našponovať • kniž.: napriahnuť • napružiť • nastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivu • vypnúť • vypäť • napnúť • napäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunu • ponapínať (postupne, viac vecí)
3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1
predĺžiť sa stať sa dlhším v priestore al. čase • zdĺžiť sa • zried. zdĺžieť: tiene sa podvečer predĺžili, zdĺžili; tvár mu v puberte zdĺžie • naddĺžiť sa • pretiahnuť sa: zasadnutie sa dosť predĺžilo, pretiahlo; tvár pretiahnutá nevôľou
dĺžiť sa, -i, -ia nedok. stávať sa dlhým, predlžovať sa: dni, noci sa dĺžia, tiene sa dĺžia; gram. samohláska sa dĺži;
dok. predĺžiť sa, zdĺžiť sa
predĺžiť, -í, -ia dok. (čo)
1. urobiť dlhším v priestore: p. krok, p. čiaru; Vláda predĺžila cestu. (Kuk.) Mrva predĺžil významný úsmev. (Urb.); anat. predĺžená miecha časť miechy medzi mozgom a krčnou miechou;
2. urobiť dlhším v čase: p. platnosť niečoho, p. lehotu; p. schôdzku; p. si dovolenku;
nedok. predlžovať, -uje, -ujú
|| predĺžiť sa
1. stať sa dlhším v priestore: Tetkina tvár predĺžila sa úžasom. (Kuk.) Tône košatých višní sa predĺžili. (Vám.)
2. stať sa dlhším v čase, pretiahnuť sa na dlhšiu dobu: Nevie, či sa prázdniny ešte nepredĺžia. (Tim.);
predĺžiť dok. (pregĺžiť, predlužic) csl 1. zväčšiť dĺžku niečoho, urobiť dlhším v priestore: Pľeh na ďeckích šatách sa ňehávau̯ širší, abi íh bolo š_čoho pregĺžiť, ke_ďieťa podráslo (Ležiachov MAR); Zápäske natpriadla a tag ich pregĺžila (Králiky BB); Misí sa pregĺžid láf aj zduchovie rúri (Ban. Hodruša BŠ); Nat podválkú mám málo predúžení otkvap, šprihá mi donútra aš (Hor. Súča TRČ); Jednág ma tedi vodzilo, lebo čo, zle som odbočila vedla téj role a tak som si cestu o dobrí kus predĺžila (Biely Kostol TRN); Išla oklukú, hrackú, predĺžila si cestu (Bánovce n. Bebr.); Vedz už ľudze pocahľi ploti až gu draźe, ta sebe dakus predlužiľi dvori (Bracovce MCH) 2. urobiť dlhšie trvajúcim, dlhším v čase: Árendu so_mau̯ dojednanú na tri roki, aľe som si hu ešťe o dva roki pregĺžiu̯ (Abramová MAR); Obecní pasťier mau̯ zmluvu na edon rok, aľe mohla sa mu predĺžiťi aj o ďalší rok (Hont. Nemce KRU); Kúrením si vara živod nepredĺžíš! (Revúčka REV); Dochtoré mu predúžili živvót (Bošáca TRČ); Ešče o jeden rog nám predĺžili nájem téj role (Zvončín TRN); Brad mi aj sťev predĺžiť pobit, ale já son sa už len domó brala (Lapáš NIT); Predlužiľi nam vakacije (Remeniny GIR); Po dześedz dňoh eśče nam predlužiľi o druhe dześec (Vranov)
predĺžiť sa dok. (pregĺžiť sa, predlužic śe) pretiahnuť sa na dlhšiu dobu, stať sa dlhším v čase: Ke_ci chorí, šetko trvá dlchšie, aj ďeň sa predĺži (Kňažia DK); U nás tá prvá vojna šťiri roki trvala, aľe v Rusku sa vari aj o tri roki prgĺžila (Valča MAR); A že bude vojna ale pól roka a bude po néj, ale sa to porádno predĺžilo potom! (Zvončín TRN); Mal mi tam buc tri meśace, aľe śe mi to dajak predlužilo na pol roka (Bracovce MCH)
pregĺžiť p. predĺžiť
pregĺžiť sa p. predĺžiť sa
predlhovanie p. predlžovanie predlhovať p. predĺžiť
predĺžiť, prodĺžiť [pre-, pro-; -dlú-] dk 1. čo zväčšiť dĺžku niečoho, urobiť dlhším v priestore niečo: accesio: dům rozssýrjti, prodlužiti, protáhnuti (WU 1750) 2. čo, čoho komu urobiť dlhšie trvajúcim: kteremuž platu mel biti den do Nebewseti Panny Marie, ale tenž den, ponewadž sem doma nebil, tak se prodlužilo až do dneysseho dne (N. VES 1565 KL); gestlizeby pak gemu P. Buch žywota prodlužyl (P. ĽUPČA 1633); na 14 dni a ne daleg se termin prodlužiti ma (CA 17. st); (Boh) predlužil žiwota tweho (KK 1709); Buch Salamonowj cas gemu predluzil pokanj cinit (Káz 18. st); coenam producere: prodlužiti večeru (LD 18. st) F. kdo se nedluží, žiwot prodluží (SiN 1678) predlžovať, predlhovať, predĺžať [-dlú-] ndk k 1: praelongo: predlužugem, prodlužugem, roztahugem (KS 1763); k 2: kdokolwěk polepssenj žiwota prodlužuge (SK 1697); gestli by pak richtar aneb bergmister z neochotnosti aneb interessanciae satisfactiu prodluhoval aneb qualificiroval, tehda od visseho banskeho prawa ma biti postrafani (CA 17. st E); ale žebych dlusseg reč neprodlúžal (KB 1756); elongo: prodlužugem, odkládám; caenam producere: dlúho prodlužowati wečeru (KS 1763); proč predlžugete mladosti časi, které aneb bláznegú, aneb horgá (PT 1778); hryssnjci prodlužowali swú nepráwost (BlR 18. st); predĺžiť sa1 dk pretiahnuť sa na dlhší čas: w actij wec doložena roku 1736 neskončena, ale pre giste pričiny predĺžila se (VRÚTKY 1737); slowné potikanj toto až k wečerj se bylo prodlúžilo (VP 1764); predlžovať sa1 ndk we wecach neuzitecnych prodluzugu sa casy, we wecach tych, ktere k dussnemu spaseni osoža, ukracene biwagu (MS 1758); predĺžiť si dk čo (o živote) urobiť si niečo dlhšie trvajúcim: gak se mužeš uwaruwat od zármutku wsseho, prodlúžyss sy žywobiti wzdáleny od neho (GV 1755)
predĺžiť sa2 dk komu veľmi sa zadĺžiť u niekoho: Laurincz za sweho žiwotha byl se panu welikomožnemu predlžil, wypožičawssí fl. triczet na swu stranu (P. ĽUPČA 1602); yako mi ma trwat, ponewadž som sa predlužila (KRUPINA 1705); predlžovať sa2 ndk poddanj magu pamatowaty, aby nakladky welke na swadby nečinili a na takowe abi se nepredlžowali (KLÁŠTOR p. Z. 1724)
predlžovať p. predĺžiť