nepohnutý príd.
1. kt. je bez pohybu, nemeniaci polohu: stáť, ostať n.
2. kt. je bez zmeny, neporušený: n. vklad v banke;
nepohnuto, nepohnute prísl.: n. ležať
nepohnute, nepohnuto prísl.
nepohnute, nepohnuto prísl. ▶ bez zmeny polohy, bez pohybu; syn. nehybne, meravo: mlčky n. hľadel na obraz; zostal n. ležať, kľačať; Sedí nepohnute, priam splýva so starými kmeňmi vŕb. [V. Švenková]; Syn stál nepohnuto, s tvárou, na ktorej sa nepohol ani sval. [J. Štiavnický]
1. nemeniaci polohu, nechádzajúci sa v pôvodnej, predošlej polohe; bez pohybu: Prvý výstrel — a Štefan nepohnutý stojí. (Škult.)
2. taký ako predtým, bez zmien, neporušený: V skrini dosiaľ leží tristo zlatých nepohnutých. (Tim.)
3. nedojatý, citove ľahostajný: Pozerá na bledú tvár tetkinu, v srdci ani mak nepohnutá. (Tim.);
nepohnuto/-e prísl.
nepohnuto prísl. bez pohybu: Ležel nepohnúto v ja̋rku (Kameňany REV); Stavili sa, že ňepohnuto buďe stáď na jennom mésťe, ňevém už jag dlho, ale vihrav! (Golianovo NIT)