Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hrubý príd.

1. majúci pomerne veľkú hrúbku, op. tenký: h. pokrovec, múr; h-é nohy; anat. h-é črevo

2. majúci istú hrúbku: doska je h-á 5 cm; aké h-é je sklo?

3. majúci hrboľatý povrch, drsný, op. hladký, jemný: h-á pokožka, h-é plátno;

pren. h. hlas nízky

4. obsahujúci väčšie kúsky, čiastočky, zrnitý, op. jemný: h-á soľ; h-á múka, op. hladká

5. horšej kvality, podradný, op. jemný: h-á práca, strava

6. nie dosť uhladený, surový, drsný, op. jemný: h. človek; h. vtip vulgárny; h-é slovo; h-á lož bezočivá

7. celkový, všeobecný: h. odhad, v h-ých črtách; h. plat bez zrážok, op. čistý; h-á váha (tovaru) s obalom, brutto, op. čistá

8. veľký, značný: h-á chyba, h-é porušenie predpisov

expr. má h-é sklo zacláňa; na h-é vrece h-á záplata treba použiť primerané prostriedky; urobiť, spraviť h-ú čiaru za niečím definitívne niečo uzavrieť (a začať nanovo);

hrubo prísl. k 2 – 8: na prst h., h. natrieť chlieb; h. otesať drevo; h. uraziť; h. vtipkovať; h. odhadovať;

hrubosť -i ž.

1. iba jedn. k hrubý 2 – 8: h. pokožky; h. povahy; h. odhadu

2. hrubý čin, surové správanie: dopúšťať sa h-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrubý; hrubo prísl.; hrubosť ‑i ‑í ž.

hrubý -bá -bé 2. st. -bší príd.

hrubý -bá -bé príd. 1. 2. st. -bší ▶ majúci odstup medzi protiľahlými plochami väčší, ako je bežné; op. tenký: h. koberec; h. kmeň; hrubé múry; topánky s hrubou podrážkou; okuliare s hrubými sklami; listovať v hrubej knihe; obuť si hrubé pančuchy; obliecť si hrubší sveter; dievčahrubé pery; zhotoviť policu z hrubých dosák; strechu pokrýva hrubá vrstva snehuanat. hrubé črevo posledný úsek tráviacej sústavy, pokračovanie tenkého čreva, ktorého dĺžka je približne jeden a pol metra
2. 2. st. -bší ▶ majúci istú hrúbku: na dva prsty h. krajec chleba; konár h. ako chlapské zápästie; doska stola je 4 cm hrubá; aké hrubé sklo použiješ?; Jonášovi navrela na čele žila, hrubá ani motúz. [K. Lazarová]; Niektoré stromčeky boli hrubé ako ruka. [R. Sloboda]; Hoci je banícka práca ťažká, obálka s výplatou je dvojnásobne hrubšia ako výplata kuchára. [NP 1982]
3. 2. st. -bší ▶ obsahujúci väčšie čiastočky, zrná; syn. hrubozrnný; op. jemný: h. piesok, štrk; hrubá krupica; hrubá múka hrubo mletá, op. hladká □ ban. hrubý kal odpadový kal obsahujúci veľa pevných častíc nad 0‚5 mm
4. 2. st. -bší ▶ majúci na dotyk nerovný, hrboľatý al. drsný povrch; syn. drsný, drapľavý; op. jemný, hladký: hrubá pokožka; hrubé plátno; h. povrch kameňa; h. brúsny papier; O chvíľu sa tými istými dverami prišmochtal mladý muž v papučiach a s hrubým, čiernym strniskom na tvári. [V. Mináč]
5. 2. st. -bší ▶ (o hlase, o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe, hlboký; op. tenký, vysoký: h. zvuk motora; chlapec už má h. hlas; Mimin tikot hodiniek bol drobnejší, tichší, šéfkin akoby dospelejší, hlasnejší, hrubší. [A. Bednár]
6. 2. st. -bší (i k niekomu/voči niekomu) ▶ (o správaní, o vyjadrovaní sa človeka) vyznačujúci sa nedostatkom jemnosti, taktu, slušnosti, uhladenosti; syn. drsný, surový: h. človek; mať hrubé reči, spôsoby; používať hrubé výrazy, nadávky; použiť na niečo hrubú silu násilie; manžel k nej začal byť h.; bol h. voči priateľom; Tento drsný, ba nezriedka hrubý chlap, ktorý dbal o máločo, na svojho majstra hľadel s úctou. [L. Ballek]; Tu i tam si vypil a vtedy sa odvážil utrúsiť i hrubšie žarty. [V. Šikula]lingv. hrubé slovo expresívne pomenovanie vyjadrujúce postoj ku skutočnosti spoločensky neprimeranou, neslušnou formou
7. 2. st. -bší ▶ (o fyzickej práci) ktorý je namáhavejší, podradnejší, ktorý si obyč. nevyžaduje odbornú prípravu ani špeciálne vzdelanie: hľadať robotníkov na hrubšie práce; Bola už životom taká ohlúpená, že pri ľahkej sa jej vždy cnelo za hrubou robotou. [P. Hrúz]; pren. Momentálne sa venuje hrubej tréningovej rutine. [VNK 2002]
8. 2. st. -bší ▶ majúci predbežný charakter; urobený iba v základnej podobe, bez podrobností, detailov; približný, pracovný; op. podrobný, konečný, hotový: h. náčrt plánu; h. odhad, prepočet; priblížiť svoju predstavu v hrubých črtách, rysoch; hrubé čistenie, opracovanie; hrubšie terénne úpravystav. hrubá stavba stavba s dokončenými múrmi, stropom, schodmi, pokrytím strechy, komínmi a pod., bez omietky a remeselníckych prác
9. odb. ▶ (o merateľných javoch) týkajúci sa celku; braný ako celok spolu s odpočítateľnými položkami al. zložkami; syn. celkový, brutto; op. čistý: h. zisk; hrubá hmotnosť tovaru hmotnosť tovaru vrátane obalu; hrubá (mesačná) mzda plat pred znížením o povinné poistné odvody, zálohové splátky dane z príjmu a ďalšie zákonné zrážky; ekon. h. obrat hodnota vlastného tovaru a služieb vyprodukovaných určitým podnikom v určitom období (vrátane produktov nevstupujúcich na trh); h. domáci produkt súhrn finálnych spotrebných a investičných produktov a poskytnutých služieb na území danej krajiny za jeden rok, skr. HDP; h. národný produkt hodnota všetkých finálnych produktov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia, skr. HNP; sociol. hrubá migrácia počet prisťahovaných a vysťahovaných obyvateľov z určitej územnej jednotky za určité obdobie
10. ▶ presahujúci zvyčajnú, očakávanú al. prijateľnú mieru; syn. veľký, značný: h. omyl; hrubá urážka; hrubá neúcta voči niekomu; hrubé lajdáctvo; dopustiť sa hrubej chyby, nedbanlivosti; potrestať niekoho za hrubé a čoraz hrubšie porušovanie predpisov, zákonov; V poslednom čase sa najmä v našom športe prejavilo veľa amorálnosti, hrubých ľudských pokleskov. [NP 1988]hrubá (pravopisná) chyba hrúbka
11. 2. st. -bší expr. ▶ (o mužoch) široký a územčistý: hrubé chlapisko; skláňal sa nad ním oveľa hrubší chlap; Prišiel za mnou István Jakab, človek nevysoký, ale hrubý, zažitý. [C. Štítnický]
12. region. hrubá ▶ (o žene) ktorá je v druhom stave, ktorá bude rodiť, ťarchavá, tehotná: po dedine sa roznieslo, že je hrubá
fraz. expr. hrubý ako pec tučný; do hrubého stromu zaťal podujal sa na ťažkú úlohu; žart. máš hrubé sklo zacláňaš mi vo výhľade; niečo hrubého/najhrubšieho zrna čo presahuje zvyčajnú, prijateľnú mieru: klamstvo najhrubšieho zrna; urobiť/spraviť hrubú čiaru za niečím nevracať sa k niečomu (obyč. negatívnemu), čo bolo, čo sa stalo; v hrubých kontúrach približne, zhruba; vytvoriť okolo seba hrubý múr a) byť neprístupný b) uzavrieť sa do seba ◘ parem. na hrubé vrece hrubá záplata ako sa kto k niekomu správa, tak sa budú správať aj k nemu


Hrubý Buk -bého Buka L -bom Buku m. časť obce Klokočov v Čadčianskom okrese;

Hrubobučan, Bučan -na pl. N -nia m.;

Hrubobučianka, Bučianka -ky -nok ž.;

hrubobučiansky, bučiansky -ka -ke príd.


Hrubý Šúr -bého Šúra L -bom Šúre m. obec na západnom Slovensku v Seneckom okrese južne od Senca;

Hrubošúrčan, Šúrčan -na pl. N -nia m.;

Hrubošúrčanka, Šúrčanka -ky -niek ž.;

hrubošúrsky, šúrsky -ka -ke príd.

-bý/11198 2.83: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 1885 sla/954 hru/461 pocha/84 novodo/83 dlhodo/76 bezzu/56 bl/52 krátkodo/39 veľkohu/24 jara/21 cha/14 súdo/12 (4/9)

-bý/11198 29.81: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 9313 sla/3012 hru/2731 dlhodo/2220 krátkodo/581 novodo/215 cha/195 bl/85 strednodo/83 bezzu/69 pocha/62 súdo/38 dvojdo/8 (5/14)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutý nemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutný surový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitný kamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsný hrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudský nehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadný nešetrný nevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranský katanskýpren. expr.: gestapácky hyenízastar. hyenský


drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavý škrabľavý škrabavý škriabavý pichľavý pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitý hrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivý nevyberaný nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdý bezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynický drastický surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný neotesaný neokrôchaný (v správaní) • gadžovský chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárny vulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý chripľavý drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivý zachrípnutý zádrhľavý zádrhlivý zadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivý zried. chrčavý hrubý chrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdny neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladný studený: chladné, studené podnebienepríjemný


hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánsky hrubizný hrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurový bezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitný nešetrný nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušný netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresaný neotesaný neokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholský kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovaný primitívny barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárny ordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavý klzkýhovor. expr.: šťavnatý mastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarokzlýpejor.: hnusný odporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemný nemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnostitrápny mrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aférunevkusný negustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šatynesympatický antipatickýpejor.: odporný hnusný protivný príšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápachmrzký škaredý ošklivýpejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný senneslušný hrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty


objemný ktorý má veľký objem • veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké bruchorozsiahly obsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly románhrubý tučný: hrubá, tučná knihatlstý: tlsté teloexpr. bachratýexpr.: našuchorenýzried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko


surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravený neuvarený nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý drsný hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudský nehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostný bezohľadný nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastický krutý ukrutný tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálny brachiálny násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitný chladnokrvný krvilačný sadistickýexpr.: beštiálny zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapácky esesácky hyení hyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátny rabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4


tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajný húževnatý tuhý pevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skalasuchý starý (o chlebe, pečive) • stvrdnutý zrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidleodb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatinapritvrdý

2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienkyostrý: tvrdé, ostré črty tvárestrohý prísny: strohý, prísny hlas, pohľad

3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomný nepoddajnýpren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdceostrý príkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkrastrohý prísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slováneúprosný: neúprosný trestsparťanský: sparťanská výchovahrubý drsný bezcitný bezohľadný krutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanieukrutný nemilosrdný neľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitkysurový drastický brutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrokpritvrdý (príliš tvrdý)

4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3


veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajný nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmerný rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantický kolosálny monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovský ohromnýexpr.: ozrutný ozrutánsky obrovitý velikánsky veličizný veličazný preveľký preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepý impozantný grandiózny majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocný silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatný robustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetný hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamný význačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvený rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubý objemný rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudký intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľký prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešny nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodný ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: pekný krásny: pekný, krásny platexpr.: riadny poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutný preukrutný ukrutánsky úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutý šialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hrozný strašný príšerný zúfalý hrozitánsky desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovský diabolský: čertovská zimaexpr.: tučný mastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónový miliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramný prenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodný bezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničený neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselný nespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchaný nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľný neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľný nezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadný nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrubý príd.

1. majúci istú hrúbku (ako rozmer): 2 mm h. plech, 20 cm h. strom, 2 cm h-á doska;

2. majúci značnú hrúbku (op. tenký): h-é múry, steny, h. strom, h. ľad, h. cukor hrubozrnný, h-á múka nahrubo zomletá; anat. h-é črevo pokračovanie tenkého; hovor. h. hlas nízky

ľud. je h-á (o samodruhej, ťarchavej žene);

3. podradný, horšej kvality (op. jemný): h-á robota, h. dedinský život, h-é jedlo;

4. surový, neslušný, grobiansky (op. jemný, uhladený): h. človek, h-é reči, slová, vtipy, h-é správanie sa; h-á lož bezočivá;

5. celkový, úhrnný (op. čistý, netto): h. príjem, plat, výnos, zisk; h-á váha s obalom;

6. veľký: h-á chyba (v gramatike, v pravopise); nár. h-á omša veľká; pren. nár. h. hospodár (Vaj.), h. gazda (Kuk., Hviezd.) bohatý, zámožný;

hrubo prísl.

1. do istej, dosť veľkej hrúbky: h. natrieť na chlieb masla; h. posypať koláč cukrom; lôžko hrubo vystlané kožami (Hor.);

2. surovo, neslušne: niekoho h. uraziť, h. sa správať voči niekomu; h. porušiť predpisy, h. zneuctiť pamiatku niekoho veľmi;

3. zhruba, čiastočne: h. brúsený drahokam (Jégé);

4. ťažko (o práci): nemusela h. robiť (Šolt.);

5. nár. veľmi, veľa: Ani hrubo nevieme, skade je. (Zgur.);

hrubosť, -ti ž.

1. surovosť, nevychovanosť;

2. hrubý, surový čin

hrubý príd.
1. majúci určitú hrúbku (ako rozmer): Pluch sa pretím robievau̯ z dreva, tak s petnácenťimetrou hrubího (Detva ZVO); To sa pľietlo podľa toho, koľkí si chcel hrubí (Podmanín PB); Jaka slaňina hruba, meralo še na centľiki (Brezina TRB)
2. majúci značnú hrúbku: To bou̯ ňi veľmei hrubej drúk (Čelovce MK); Tá deka je hrubá (Jakubov MAL); Hrube jedľovo drevo je dobre na korito (Smižany SNV)
L. hrubuo črevo (Kaľamenová MAR) - pokračovanie tenkého; hrubí kabát (Skalica) - zimník
F. hrubi jag bočka (Studenec LVO), hrubá ako zvárka (Detva ZVO) - veľmi hrubý(á); bol si tam hrubé drefko! (Brestovec MYJ) - naisto si tam nebol
3. na hrubo al. predbežne spracúvajúci: Ale najsamnajlepšuo sa otrube do mlieka a varenej krumple, rajbanej na hrubom rajbale (Čelovce MK); hrubí pilňík (Malacky)
4. na hrubo spracovaný; zrnitý: Spodňíki z hrubieho zhrebnieho plátna (Žaškov DK); hrubá krupica (Trakovice HLO); hruba muka (Brezina TRB)
L. hrubí kräjäc (Ratková REV) - krajčír, ktorý šil iba z hrubého plátna; hrubí garbár (Brezová p. Brad. MYJ) - spracúvajúci hovädzie kože na podošvy
5. iba ž. ťarchavá, samodruhá žena: Keď bola ona hrubá a išla poroďiť, že aňi ľen tá maď ňesmela gu ňej prísť (Žaškov DK); Žena mu je hrubá (Kociha RS); Naša ňevesta hruba (Hrabkov PRE)
6. jzsl veľký, vysoký: Tochto roku neboli hrubé zemáki (Vaďovce MYJ); Já mám hrubého bratra, má metr sedemdesát!! (Jakubov MAL); Už má hrubé tri dzifčence (Hor. Orešany TRN)
L. hrubá izba (Kunov SEN) - lepšia, obyč. predná izba; hrubá váha (Štefanov SEN) - decimálka; hrubé penáze (Čataj MOD) - veľká suma; hrubí tídeň (Dúbravka BRA) - Veľkonočný týždeň; hrubí pátek (Dúbravka BRA) - piatok pred Veľkou nocou; hrubí svátek (Vištuk MOD) - dôležitý; hrubá svatenša (Rozbehy SEN) - hlavná omša; hrubá robota (Ivanka p. Dun. BRA) - ťažká, namáhavá; hrubá zima (Vištuk MOD) - ostrá, silná; hrubá voda (Blatné MOD) - hlboká; hrubí gazda (Ružindol TRN) - zámožný; hrubí jura (Štefanov SEN) - prostredný prst
7. surový, bezohľadný: Van je bars hrubi šlovek (Rochovce ROŽ); To je hrubí čoviek (Stráže n. Myj. SEN)
L. hrubé reči (Ružindol TRN) - neslušné, vulgárne
8. spodný, basový: hrubí hlas (Srňacie DK)
9. v dvojslovných názvoch rastlín: hrubi ďuro (Mur. Zdychava REV) - bot. zubovník šupinatý (Lathraea squamaria); hrubi janko (Hlinné VRN) - druh ťahavej rastliny; hrubé iskere (Brodské SKA) - bot. margaréta pravá (Leucanthemum vulgare); hrubá lipa (Jur p. Brat. BRA) - sorta viniča

hrube p. hrubý


hrubo p. hrubý


hrubý príd
1. majúci väčšiu hrúbku, op. tenký: prywyezlo se desek pre powaly hrubych (MOŠOVCE 1563); pri hrubom čerewe (RT 17. st); retazj hrubssje (DVOREC 1772); baran musý miti hrubé hrdlo (VOv 1779)
2. majúci v hrúbke daný rozmer: dwuch palcúw hruby (KS 1763)
3. veľký: swyn hrubich (DOMANIŽA 1615); pre naliewani hruba kad (BECKOV 1643); dost hrubi plac a prostranstwy (VP 1764); z gakých peňez, hrubých, neb drobnych, má zaplatiti (PrV 1767); hrubu swatu omssu slisety (HLOHOVEC 1774); byla hrubá láska, však včúl má byt po ní (PV 18. st)
4. tučný: mulier ampulacea: hruba, tučna žena (LD 18. st)
5. (o žene) ťarchavá: fatens tato w ten čas hrubou zustala (VELIČNÁ 1728)
6. silný, mocný, mohutný (o pocitoch a duševných stavoch al. prejavoch živých bytostí): wolat z hlasem welkim y ze sylu hrubu (GŠ 1758); koboli ťenssj magj hlas, koně ale hrubssi a ostregssj (PL 1787) nižší
7. horšej kvality, z horšieho materiálu, op. jemný: piere hrubie z husy (s. l. 1552); sukna hrubeho (BOJNICE 1614 U2); kossele hrube (PÚCHOV 1638); bačkory hrubssie par (KRUPINA 1721); Lukass hrubeg twary (Kur 1784-90) drsnej
8. (o jedle) tvrdý; ťažko stráviteľný: twrde a hrube gedla, zwlasste kisele a welmy slane (RT 17. st); gste mleka potrebugicy, a ne pokrmu hrubssiho (Le 1730)
9. neslušný, surový, drsný: mnohe žarty hrubie (s. l. 1712); pingve ingenium: hruby wtip (KS 1763); -e, -o prísl
1. na väčšiu hrúbku, nahrubo: ktera pradlicza hrubo poprade (CA 1675) bude priasť hrubé nite; zhnitim holubacim hnogom zemu zmissanim hrubo obsipeš (PR 18. st)
2. do udanej hrúbky: potierag popaleninu tak hrubo, aby powetrj pristupiti nemohlo (RT 17. st); snehu na dwe dlani hrubo (RPo 1790)
3. veľa: welmy hrube wiwisil summu exponens na dom (TRENČÍN 1685)
4. veľmi: Kryste metlami hrube zedraňý (!) (CC 1655); nedopustyl nam tak hrube ublyžowat (VRŠATEC 1685); welmi hrubě nemocnj ležel (RW 1702); požehnany kneske gest hrube mocne (Le 1730); ne hrube dawno (BECKOV 1735); na gednu nohu hrube kulhala (BR 1785); -osť ž
1. hrúbka: hrubost bielma (HL 17. st); callus: hrubost kožj, rozpadla dlaňa, mozol (KS 1763)
2. objemnosť, rozmernosť, veľkosť: slezinu a gegj hrubost stenčowaty (HL 17. st); welikost, hrubost ťela (KS 1763); ne gednake hrubosti, welikosti mateřnjka (ZK 1778)
3. telesná hmotnosť, tučnosť: corporatura: otlučnost, tlustota, hrubost ťelesna, sádlost (KS 1763)
4. hustota: rozpust wosku, kdy ma swau slussnu hrubost a hustost (RT 17. st); z hrubosti krwe (MT 17. st)
5. sila, intenzita: hrubosť srdečnéj bolesťi (BR 1785)
P. atpn Rubina, Hurubina (v Turci 1263)

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
751 Hrubý Šúr SC/BL bratisl.
1773 Hegy-Suur, 1786 Hegyesch-Schur, 1808 Hegy-Súr, 18631913, 19381945 Hegysúr, 1920 Šúr, 19271938, 19451948 Hrubý Šúr, Hegy-Súr, 1948– Hrubý Šúr

1070 Koválov SE/TA nitr.
1773 Nagy-Kovallo, Kowallow, Kowalow, 1786 Nagy-Kowallo, 1808 Nagy-Kovalló, Nagy-Kovalócz, Welký Kowalow, Hrubý Kowalow, Welké Kowalowce, Hrubé Kowalowce, 18631895 Nagykovaló, 18981913 Nagykovalló, 1920 Koválov, 19271946 Kovalov, 1946– Koválov
Šúr p. Hrubý Šúr
2571 Veľká Mača GA/TA bratisl.
1773 Nagy-Macséd, Grosz-Macsid, Wel[ky] Maczid, 1786 Nagy-Macschéd, 1808 Nagy-Macséd, 18631913, 19381945 Nagymácséd, 1920 Hrubý Mačad, 19271938, 19451948 Veľký Mačad, Nagy-Mácséd, 1948– Veľká Mača

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRUBÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 640×, celkový počet lokalít: 181, najčastejšie výskyty v lokalitách:
NESLUŠA, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 32×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 27×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 19×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 18×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 13×;
UZOVSKÉ PEKĽANY, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 13×;
GAJARY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 12×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 11×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 10×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 10×;
...
V obci HRUBÝ ŠÚR (okr. GALANTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KISS 16×; KEVEŽDA 16×; KISSOVÁ 13×; NAGY 12×; NAGYOVÁ 11×; KEVEŽDOVÁ 11×; SCHIFFEROVÁ 11×; VARGOVÁ 10×; BORŠ 10×; KLÚČIK 9×; HORVÁTH 9×; MÉRIOVÁ 9×; KATONOVÁ 9×; HORVÁTHOVÁ 8×; BARICZA 8×; ANDRÁSSYOVÁ 7×; BORŠOVÁ 7×; SCHIFFER 7×; TAKÁCSOVÁ 7×; MÉRI 7×; KÁŠA 6×; KARÁCSONYOVÁ 6×; KIŠŠ 6×; PUTZ 6×; KATONA 6×; KIŠŠOVÁ 6×; KARÁCSONY 6×; MOLNÁROVÁ 6×; MOLNÁR 6×; LOVAŠ 5×; IROVÁ 5×; PUTZOVÁ 5×; KLÚČIKOVÁ 5×; KÁŠOVÁ 5×; TAKÁCS 5×; SZAKÁLLOVÁ 5×; TÓTHOVÁ 5×; TANKOVÁ 4×; SZAKÁLL 4×; ANDRÁSSY 4×; HAMERLÍK 4×; GROŠKOVÁ 4×; MEZEIOVÁ 4×; BARICZOVÁ 4×; JASENOVCOVÁ 4×; GUJBEROVÁ 4×; VÁGENFAL 4×; JASENOVEC 4×; RUMAN 4×; LOVAŠOVÁ 4×; KLÚCSIKOVÁ 3×; VARGA 3×; KOIŠ 3×; KARÁCSONYIOVÁ 3×; POLLÁKOVÁ 3×; KARKESZOVÁ 3×; BACSFAI 3×; BRNOVÁ 3×; TAKÁČOVÁ 3×; PLOCZEK 3×; SZIMETH 3×; RABLÁNSKY 3×; KÁSA 3×; BARÁTHOVÁ 3×; VÁGENFALOVÁ 3×; BARÁTH 3×; MATUŠ 3×; MATUŠOVÁ 3×; FERENCZIOVÁ 3×; JAROŠOVÁ 3×; BUDAJ 3×; BOTLOVÁ 3×; FERENCI 3×; MEZEI 3×; KOVÁCSOVÁ 3×; RABLANSKÁ 3×; RABLANSKÝ 3×; KOVÁCS 3×; BOTLÓOVÁ 3×; SCHUBERTOVÁ 3×; BOTLÓ 3×; SZALAY 2×; OLGYAI 2×; FERENCZI 2×; BRETKO 2×; RUMANOVÁ 2×; PÁPAYOVÁ 2×; VAGENFÁL 2×; PÁPAY 2×; PLOCZEKOVÁ 2×; FILKÁSZ 2×; AJPEK 2×; SÁTOR 2×; BORSOVÁ 2×; KOCIANOVÁ 2×; VYDRA 2×; BALCZÁREKOVÁ 2×; SCHUBERT 2×; KOCIAN 2×; TAKÁČ 2×; SZALAYOVÁ 2×; FILKASZOVÁ 2×; SLEZÁK 2×; BOŽIK 2×; VANKÓ 2×; RABLÁNSKA 2×; BARICOVÁ 2×; MÉSZÁROS 2×; ŠUPLATOVÁ 2×; KARKESZ 2×; HAMERLÍKOVÁ 2×; MÉSZÁROSOVÁ 2×; PUŠEC 2×; LUKOVIČ 2×; SAKÁLOVÁ 2×; LUKOVICSOVÁ 2×; ÁRVA 2×; RABLANSZKÁ 2×; TANKÓ 2×; ČIZMAZIOVÁ 2×; BOŽIKOVÁ 2×; IRÓ 2×; SEBŐOVÁ 2×; BÓDIŠ 2×; CSÉFALVAY 2×; BOTLO 2×; TARTOTTOVÁ 2×; GROŠKA 2×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

dvadsaťpäť metrov hrubá à vingt-cinq mètres d'épaisseur
a že hrubé steny que ces épaisses parois
dosť hrubú a veľmi assez gros et très
hrubú a veľmi tvrdú gros et très dur
hrubú lebku a čeľusť ešte et sa mâchoire encore
nohavice z hrubého súkna pantalons de gros drap
posledný pohľad na hrubú un dernier regard sur l'épaisse
vyťahuje, je láska hrubá étale est amour vulgaire
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu