Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dôvodný príd. kniž. opodstatnený, oprávnený, odôvodnený: d-é podozrenie;

dôvodne prísl.

dôvodný -ná -né príd.

dôvodný -ná -né príd. práv. ▶ podložený dôvodmi, dôkazmi, oprávnený, odôvodnený: d. predpoklad; dôvodné porušenie platných predpisov; mať dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu; mať dôvodné obavy; vznikli dôvodné pochybnosti

dôvodný p. opodstatnený

opodstatnený ktorý je podložený, podopretý podstatnými dôvodmi al. dôkazmi (op. neopodstatnený) • odôvodnený • oprávnený: uplatňovať svoje opodstatnené, oprávnené nároky na dedičstvo; odôvodnené, oprávnené obavy o budúcnosť (op. bezdôvodné, zbytočné) • kniž. dôvodný (obyč. o niečom negatívnom): mať dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu • spravodlivý • zodpovedajúci • primeraný • zaslúžený (pri hodnotení niečoho): spravodlivá, primeraná klasifikácia žiakov; opodstatnená, zaslúžená kritika; opodstatnené, primerané, zodpovedajúce platové zatriedenie • logický (podopretý logikou): opodstatnená, logická námietka

dôvodný príd. práv. opodstatnený, odôvodnený, oprávnený: d-é podozrenie, d-á sťažnosť;

dôvodne prísl.;

dôvodnosť, -ti ž.

dôvodný [dô-, dú-] príd zdôvodnený, podložený argumentmi: tyeto wšecke wecy duowodne a sprawedliwe či oznamily fararowy (PONIKY 1674 E); argumentatio: dúwodná reč; argumentosus: dúwodny, w kterem mnoho dúwodúw gest (KS 1763); laski znak duwodni sem dal (Pie 18. st); -e prísl: vstne wam duwodne oznamime, jak gesti ta wecz (B. ŠTIAVNICA 1595); s lystu sem duowodne wyrozumel (KRUPINA 1647); počul swedek duowodne, kdy na pana wywolawal (NECPALY 1743) nepochybne