haraburdie -ia s. hromad. hovor., obyč. pejor. haraburdy, rárohy: v pivnici ostalo veľa h-ia
haraburdie -dia s. hromad.
haraburdie -dia s. hromad. pejor. ▶ staré, opotrebované al. bezcenné predmety; syn. haraburdy, rárohy: nepotrebné h.; rybárske, vojenské h.; pivnica je plná haraburdia; zapratal byt haraburdím; Stála som na dvore uprostred hŕby haraburdia. [J. Blažková]; pren. Na knižnom trhu a v knižniciach bolo plno haraburdia. [LT 1991] nekvalitnej literatúry
daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)
2. p. neporiadnica
haraburdie p. daromnica 1
haraburdie, -ia str. hromad. hovor. obyč. pejor. staré opotrebované, nepotrebné, bezcenné al. menejcenné veci, haraburdy, napr. staré náradie, nástroje ap.: Pôjd je zaprataný haraburdím. (Al.) Dosť je haraburdia: lopaty i čakany, niekoľko sekier, klince, drôty. (Ondr.)
halaburdzie p. haraburdie
haraburdie s. (halaburdzie) hromad. strsl, strenč, top expr. staré nepotrebné, bezcenné veci: Viňes to haraburďia do sipárňe (Košťany n. Tur. MAR); Žid zberá haraburdia (St. Hory BB); Tam je miesto pre také staré halaburdzie (Trstie ILA); Viťahovali sánki spot šelijakého haraburďá (Bánovce n. Bebr.)