ráztoka -y -tok ž. horský svah, po kt. stekajú potôčiky
ráztoka -ky -tok ž.
ráztoka, -y, -tok ž. zvažujúci sa horský úval, po ktorom stekajú vody: Srnec dlhým skokom zmizol v ráztoke. (Mor.)
ráztoka ž. strsl, miest. szsl 1. svah, po ktorom paralelne steká viacero tokov: Voda sa z rástoki ež na hredi viľála (Dol. Lehota DK); V rástoki rastú najkrajšie haštri aj maľini (Králiky BB); Sedeli zmo pri rástoke (Rochovce ROŽ); Zahon v rastoke nam sviňe doriľi (Zborov n. Bystr. KNM) 2. miesto, kde sa rozdeľuje tok potoka: V rástoke sa ribi treľi (Párnica DK)
ráztoka ž stok dvoch potokov (pri pohľade zdola ako roztekanie): luku, ktera ge niže sedlaka mezi berki až do rastoki, pani dali želgarum kositi; (svedok) wge to dobre, že pri rastoki proti lipe tge kuti sam kosiw (SELEŠŤANY 1742) P. tpn Razthoka ( 1424 VSO); Raztosnya (Ráztočno 1429 VSO); Roztoka (Roztoky 1435 VSO)