monogamne, monogamicky prísl.
monogamne, monogamicky prísl. 1. ▶ v duchu monogamie, (z hľadiska muža) jednoženstva, (z hľadiska ženy) jednomužstva, podľa monogamických zásad: m. založená kultúra; m. zameraná spoločnosť; žiť m. s jedným partnerom, obyč. v manželstve; správať sa m. rešpektovať svojho partnera, byť mu verný 2. ▶ v zmysle sklonu niektorých zvierat, najmä vtákov, k (celoživotnému) párovému spolužitiu: Jariabok hôrny žije monogamne a je silne teritoriálny druh. [PaR 2012]; Káčer a kačica fungujú prísne monogamicky. [RN 2008]
monogamia -ie ž. ‹g›
1. spolužitie jedného muža s jednou ženou, párové manželstvo (op. polygamia 1)
2. zool. pohlavné spolužitie niektorých živočíchov v páre (op. polygamia 3);
monogamický, monogamný príd.: m. vták;
monogamicky, monogamne prísl.