obšitník, obšitoš 1. p. vyslúžilec 2. p. tulák
tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domova • expr. vandrovník: žiť ako vandrovník • pejor. vandrák • hovor. pejor.: vagabund • obšitník • obšitoš • šupák • šupas • zastar.: svetár (Podjavorinská) • sveták (Švantner) • hovor. zastar.: šupasník • apač • subšt. čavargoš
vyslúžilec, vyslúženec vyslúžený vojak: vojnoví vyslúžilci, vyslúženci • veterán: frontový veterán • voj. slang. zastar.: obšitník • obšitoš
obšitník, -a i obšitoš, -a m.
1. zastar. voj. slang. prepustený vojak, prepustenec, vyslúžilec: Prvá cesta obšitníka Joža Ráčka neviedla akosi do otcovského domu. (Gráf) Chlapci sa postavili do gliedy, ako ich starý obšitoš Srnčík učieval. (Bab.)
2. hovor. pejor. neznámy, pochybný človek; tulák
obšitník i obšitoš m. vsl, gem expr. neznámy, pochybný človek, tulák: Dákí opšitož mi tu bude džiavše baláchač?! (Nandraž REV); Ti starí opšitoš! (Rochovce ROŽ); Taki jakiśka śe tu blukal opšitňik, žebi daco dakemu ňeporval, treba dac pozur (Fričovce PRE); Co śe furt kruciš tam kolo tich baboch, taki śi jag opšitňik, robidz ňe ľem džadovac (Terňa SAB)