baklažán -u m.
1. rastlina s veľkými hruškovitými plodmi tmavofialovej farby používanými ako zelenina, bot. ľuľok b. Solanum melogena
2. jej plod
baklažán -nu pl. N -ny m.
baklažán -nu pl. N -ny m. ⟨rus. ‹ tur. ‹ perz. ‹ ind.⟩ 1. ▶ rastlina príbuzná zemiaku a rajčiaku pestovaná pre tmavofialové plody vajcovitého tvaru používané ako zelenina, bot. ľuľok baklažánový Solanum melongena: b. patrí medzi teplomilné druhy rastlín; Podľa literatúry prišiel baklažán do Európy asi v 14. storočí z Indie. [InZ 2003] 2. ▶ tmavofialový plod tejto rastliny; jedlo z neho: zrelý b.; zapečené baklažány s bryndzou; Na jedálnom lístku figurujú okrem iných špecialít cukiny na hubách či jahňacina s baklažánmi. [Sme 1998]
baklažán -u m. ‹r < tur < perz < ind›
1. bot. rastlina rodu Solanum, príbuzná zemiaku a rajčiaku, ľuľok jedlý
2. tmavofialový hruškovitý plod tejto rastliny, ktorý sa konzumuje ako zelenina
baklažán, -u m.
1. rastlina, ktorej plody sa používajú ako zelenina; bot. ľulok b. (Solanum melongena);
2. plod tejto rastliny