holíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. expr. neoperené vtačie mláďa;
pren. nahé al. nedostatočne oblečené dieťa, holánik;
holíčatko -a -tiek s. zdrob.
holíča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec I -čatami/-čencami s.
holíča1 -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec s. expr. ▶ neoperené vtáčie mláďa; syn. holánik2: vrabčie holíčatá; Jaj, koľko aj z malých hniezd trčalo vždy holíčat! [V. Šikula]; Vystielal môj život láskou ako vtáčia mať hniezdo svojim holíčatám. [H. Zelinová] ▷ holíčatko -ka -tiek s. zdrob.: hniezdo s holíčatkami
holíča2 -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec s. expr. ▶ nahé al. nedostatočne oblečené dieťa; syn. holánik1, holiatko2: ty naše h.!
holíča expr. nahé al. nedostatočne oblečené dieťa • expr.: holáň • holánik • holiatko
holíča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str. expr. neoperené vtáčie mláďa: Rozpučil v ruke vajíčko, v ktorom už bolo malé holíča. (Krno);
pren. nahé al. zle, nedostatočne oblečené dieťa: Cigánka s najmenšími holíčaty ostala pri kolibe. (Kuk.);
holíčatko, -a, -tiek str. zdrob.
holica i holic ž. 1. strsl, zsl sorta pšenice bez ostí: Hoľica je taká belavá (Prievidza); Jarnuo žito sa volalo hoľica, to bolo bez osťíkou (Lišov KRU); Uš sme omu̯ácili aj holicu (Unín SKA); Žito má oscini, aj bez oscín bolo - holica (Modranka TRN); Do nás sä uosnačka lepši pridá ako holic (Brusník REV) 2. záh nepestovaná poľná rastlina, bot. prstovka (Digitaria): Holica rostne v erteplách (Hlboké SEN) 3. podjav nedozretý ovocný plod: holica (Bzince p. Jav. NMV) 4. gem sliepka s holým krkom: Holica zňesla prvuo vajco (Mur. Dl. Lúka REV); holicový príd. k 1: Holicové žito sa ťaško mlácí (Vaďovce MYJ)
holíča s. turč neoperené vtáča: Keď viberau̯ hoľíčence, druzg! Nohu si zlomiu̯ (Košťany n. Tur. MAR)
holica ž 1. trávou porastený horský chrbát, horská lúka, hoľa: P. tpn alpes Golcha (pri Jasove 1255 OKK); mons Holicha (na Orave 1325) 2. jarná pšenica, kt. nemá osti: wysialo se ze zita, ktere holiczu zowu (s. l. 17. st); -ičný príd k 2: hole obyly, holyčne meric 2 (M. JÁN 1687)