Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

správa² -y -ráv ž.

1. činnosť vedenia, riadenie, spravovanie: účasť na s-e majetku, podniku; práv. nútená s. obyč. št. orgánom určené dočasné vedenie podniku al. inštitúcie

2. orgán, inštitúcia, osoby, kt. majú na starosti spravovanie, administratíva: štátna, verejná s.

3. spravovanie, starostlivosť; organizačná jednotka s takou náplňou: domová s.;

správny¹ príd. k 1, 2: s-a budova, agenda administratívna; s-e konanie procesný postup orgánov št. správy; s-a rada vedúci orgán účastinnej spoločnosti, banky ap.

správny² príd.

1. vystihujúci skutočnosť, zodpovedajúci skutočnosti, presný: s. výpočet

2. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebe, situácii, náležitý, riadny: s. postup, smer, s-a výživa; s-a výslovnosť spisovná; to je s-e!

● chytiť niečo za s. koniec dobre postupovať;

správne

I. prísl.: s. sa vyjadrovať; (veľmi, celkom) s.!

správnosť -i ž.: jazyková s. zhoda s normou; za s. vyhotovenia (zodpovedá) formula na listinách; mat. skúška s-i

II. správne čast. vyj. súhlas, dobre, tak je, áno

správny -na -ne 2. st. -nejší príd.

administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí • správny: administratívna, správna agenda, budova • kancelársky: administratívny, kancelársky štýl • úradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postup • pejor.: úradnícky • byrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát

bezchybný ktorý nemá ani jednu chybu, ktorý je úplne bez chýb (op. chybný) • dokonalý (op. nedokonalý): bezchybná, dokonalá práca • perfektný: perfektný preklad • bezporuchový: bezporuchový motor, chod stroja • presný (vyznačujúci sa presnosťou; op. nepresný): presný výpočet, presné meranie • správny • dobrý • náležitý: bezchybná, správna, dobrá, náležitá odpoveď • vzorný (ktorý je v bezchybnosti príkladom) • hovor. na jednotku: vzorné správanie, odpoveď na jednotku • subšt. bezvadný • nespis. nezávadný

náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeraný • vhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slová • príslušný • potrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie? • správny • riadny • trocha zastar. príhodný • kniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinš • zodpovedajúci • adekvátny • svoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto

pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence

2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

3. p. konzervatívny 1

presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladný • dôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôsledný • spoľahlivý • hovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovník • kniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

2. bezchybne fungujúci • bezchybný • dokonalý: presný, bezchybný, dokonalý stroj • kniž. precízny: precízny mechanizmus • spoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinky • jemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladný • kniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácu • dokonalý • perfektný: presná, dokonalá, perfektná muška • pedantský • pedantný • puntičkársky • punktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robota • bezchybný • správny • dobrý • náležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledok • expr. stopercentný

4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalý • úplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otca • výstižný • priliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenie • verný: verné zobrazenie • doslovný • expr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasný • konkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údaje • striktný • prísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenie • odb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy

primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitý • vhodný • príhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miesto • zodpovedajúci • príslušný • kniž. patričný • adekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomosti • dôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na život • zastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušný • hovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna strava • dosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné ciele • úmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nároky • priliehavý: vyberal primerané, priliehavé slová • správny • odôvodnený • opodstatnený • oprávnený • spravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď

správny² ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitý • riadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob života • dobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postup • zdravý: mať zdravé názory • racionálny (o výžive) • bezchybný • presný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhad • korektný: korektná výslovnosť cudzích slov • pravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom mieste • primeraný • kniž. adekvátny • vhodný • príhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľu • hovor.: akurátny • fér • férový: dostal akurátny trest; fér, férový chlap • pekný: pekné predsavzatie • spravodlivý • oprávnený • odôvodnený • logický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutie • kniž. iron.: samospasiteľný • samospasný

zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbu • zdatný • jadrný (zdravý a mocný): zdatná mládež • svieži (zdravý a čulý): cíti sa svieži • v dobrej kondícii • v dobrom stave • normálny • vyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutý • hovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fit • práceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné ruky • expr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdce • kniž. zemitý: zemitý spánok

2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduch • dobrý • neškodný • bezchybný • subšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda

3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názory • racionálny: správna, racionálna strava • rozumný • dobrý • želateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života

správny¹ príd. týkajúci sa správy, podliehajúci správe, majúci na starosti správu: s. obvod, kraj, okres; s-e územie; s. úrad, s-i úradníci; s-e náklady na administratívu; s. aparát štátu; s-a rada orgán akciovej spoločnosti, ktorý ju spravuje, vedie (v kapit. hosp.); Najvyšší s. súd pre rozhodovanie administratívnych sporov v najvyššej inštancii

správny² príd. taký, ako má byť, ako treba, ako sa vyžaduje, náležitý, riadny, dobrý: s. postup, s-a metóda, s. výber; s-a výchova, výživa, životospráva; s. človek (Tat.); uznávať niečo za s-e; dostať s. výsledok (napr. pri počtárskom úkone); dať s-u odpoveď (napr. pri skúške); nájsť si s. pomer k niekomu, k niečomu; mať o niečom s-u predstavu; zaujať s-e stanovisko, s. postoj k niečomu; lingv. s-a výslovnosť spisovná; hovor. hovoriť s-ou slovenčinou; Dolníkove údaje boli do posledných podrobností správne. (Urb.) „To je správne!“ prikyvujú chlapci. (Ráz.) To je správna reč! výraz súhlasu, schvaľovania; utvoriť si o niekom, o niečom s. obraz, s-u predstavu; ísť s-ym smerom, pren. konať, postupovať ako treba; nájsť s-u cestu, ukázať niekomu s-u cestu, pren. spôsob, ako treba postupovať, konať; zísť zo s-ej cesty, pren. dopustiť sa omylu, konať, postupovať zle, nesprávne

● prísť do s-ej koľaje (Gab.), prísť na s-u koľaj (Gab.) a) nájsť dobrý postup; b) začať sa správne vyvíjať; chytiť (držať) niečo za s. koniec dobre niečo robiť, nájsť dobrý postup; Len sa treba rozhliadnuť, a hneď ťa myšlienky zavedú na správnu stopu (Švant.) nájdeš dobré riešenie, vhodný postup;

správne prísl. ako treba, náležite, vhodne, dobre: s. konať, chápať, posudzovať, oceňovať niečo; s. sa orientovať; správne po slovensky písať (Fr. Kráľ); hovoriť gramaticky správne; Loď odchádza správne načas. (Taj.) Veľmi (celkom) správne! výraz súhlasu, schvaľovania;

správnosť, -ti ž. vlastnosť toho, čo je správne, zhoda so skutočnosťou, pravdou, s normou ap., náležitosť, bezchybnosť: s. tvrdenia; kritérium s-i; pochybovať o s-i niečoho; lingv. jazyková, gramatická s. zhoda s normou; mat. skúška s-i; za s. vyhotovenia (zodpovedá) ... formula na konci úradných listín, ktoré nepodpisuje vedúci funkcionár

správny¹ príd adm týkajúci sa správy, súdu: gesta: spráwa, weci spráwné, skutki spráwné (KS 1763)

správny² príd taký ako má byť, ako treba: Wassu Milost welmi pokorne prosyme strany tichto nassich susedow Gregore, Demetri a Martina Pecziarku, žebi ste, Wasse Milost, gim sprawnu sprawedliwost vczinily (SIELNICA 1573); ratus: gisty, gistotny, potwrzeny, neodmenny, sprawny (KS 1763); -e prísl tak ako treba: aby od towaryssu sprawnej brano bylo, nebo ne každy towaryss zbitečne penize míva (CA 1590); kucharowy p. obristerowemu, žeby sprawniegsseg z wecmy kuchinskymy y fösersamom zachodil, dana discretia fl 1 (ŽILINA 1713); -osť ž vlastnosť toho, čo je správne, zhoda so skutočnosťou, pravdou: polypragmosyne: spráwnost (KS 1763); tam ale, predce w reholy swateg cýlime, aby se nám stále wěčný zákon a wěčná spráwnost ljbila (MPS 1777)