roh -u m.
1. tvrdý dutý výbežok čelnej kosti niekt. cicavcov: kravský, kozí r.
2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu: zool. r. nosorožca; anat. r-y miechy
3. hovor. rohovina: gombíky z r-u
4. lesný r. plechový dychový hud. nástroj so záklopkami
5. ostrá časť predmetu tvorená jeho hranami al. okrajmi: r. stola, výkresu, šatky
6. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky, nárožie: stáť na r-u ulice, schovať sa za r-om
7. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami, kút: r. izby, dvora
8. hovor. rohový kop, hod: kopať r.
● expr.: tma ako v r-u veľmi; narástli mu r-y, rožky spyšnel; pejor. pristane mu to ako svini r-y vôbec mu to nepristane;
rohový príd.
1. k 3, 6 – 8: r. gombík, r-á črienka noža; r. dom; r-á lavica; šport. r. kop, hod kt. zahráva útočiace družstvo z rohu ihriska
2. rohovitý (význ. 2): r-á strelka spodná časť kopyta