Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sporivý príd. kt. sporí: s-á rodina; s. hospodár šetrný;

sporivosť -i ž.: mesiac s-i sporenia

sporivý -vá -vé príd.

sporivý ktorý vie sporiť, ktorý zbytočne nemíňa (obyč. peniaze; op. márnotratný) • šetrný: sporivý, šetrný hospodár • gazdovlivý • hovor. šporovlivý • zastar. schránlivý: vzal si gazdovlivú, šporovlivú, schránlivú ženu • hovor. šanovlivý: je veľmi šanovlivý • nár. šanoblivý (Hviezdoslav)

sporivý príd. ktorý sporí, zbytočne nemíňa, ktorý ukladá peniaze: je sporivý hospodár (Šolt.); veľmi dobrá gazdiná, sporivá (Vans.); pren.: autorka je sporivá v dejoch a hrdinoch (Chorv.) dej osnovala jednoducho a hrdinov nie je v jej diele veľa;

sporivo prísl.: žiť s.;

sporivosť, -ti ž.

1. vlastnosť toho, kto je sporivý;

2. sporenie, šetrenie: Prácou a sporivosťou nadobudol dom. (Bodic.) V izbách zo sporivosti sa nekúrilo. (Podj.)