Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nesprávny príd. kt. je v rozpore so správnosťou, chybný, mylný, nenáležitý: n. údaj, n-a výchova, výslovnosť;

nesprávne prísl.;

nesprávnosť -i ž.

nesprávnosť -ti ž.

nesprávnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je založené na omyle, chybe, chybnosť: n. konania; n. a neúplnosť údajov; poukazovať na n. tvrdenia; upozorniť na n. postupu; uvedomiť si n. svojho rozhodnutia
2. ▶ niečo nesprávne, chybné; syn. chyba, omyl: formálne nesprávnosti vo vyplnení tlačiva; podať námietky proti nesprávnostiam v zápisoch do matriky; uzávierka neobsahuje výrazné nesprávnosti

nesprávny príd. ktorý nie je správny, nie riadny, chybný, mylný, nenáležitý: n-a výchova, n-a životospráva, n-a teória, n-a metóda, n. postup, n-a predstava, n. údaj, n-a výslovnosť; dopustiť sa niečoho n-eho (Tim.);

nesprávne prísl.;

nesprávnosť, -ti ž.