Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zavrieť -ie -ú dok. zatvoriť (význ. 1 – 7): z. bránu; z. byt; z. knihu; z. uzáver; z. vodu; z. tašku; z. predajňu; z. úrad; z. zlodeja (do väzenia);

nedok. zavierať -a

// zavrieť sa: brána sa z-la; tulipán sa na noc z-l;

nedok. zavierať sa

zavrieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý -retie dok.

zavrieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retý -retie sa dok.

blokovať znemožniť prístup niekde, styk s niekým, niečím • uzavrieť • uzatvoriť • zavrieť • zatvoriť • zablokovať: blokovať, zablokovať, (u)zavrieť, (u)zatvoriť letisko, cestu • zabarikádovať (barikádou zabrániť prístup): vstup do areálu zabarikádovali • prehradiť (blokovať priehradou): cestu nám prehradili brvnom • obkolesiť (znemožniť prístup protivníkovi): obkolesiť územie • obsadiť: telefónne linky boli obsadené • pren. hovor. torpédovať (znemožniť nejakú činnosť): torpédovať diskusiu

lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vraha • dohoniť • dostihnúť • dolapiť • polapiť • zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho polícia • subšt. čapnúť: konečne ho čapli • pristihnúť • prichytiť • dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činu • zatknúť • zaistiť • zajať • uväzniť • zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandu • subšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť • uchopiť • popadnúť: lapil, popadol ho za golier • expr.: polapiť • zlapiť • schytiť • pochytiť: polapil, schytil sekeru • expr.: drapnúť • zdrapnúť • zdrapiť • chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • schňapnúť • rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicu • kniž. chopiť • nár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť

uväzniť za trest pozbaviť slobody a umiestniť vo väzení • dať do väzenia • zatvoriť • zavrieť: za krádež ho uväznili, dali do väzenia na dva roky; zatvorili ho, zavreli ho za poburovanie • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť • expr.: chlopnúť • prichlopnúť (chytiť a uväzniť): už ho chlopli • subšt. čapnúť • fraz.: posadiť do väzenia/do temnice • dať za mreže • hovor. expr. dať do basy • fraz. žart. dať do chládku

p. aj zaistiť

uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriť • uzavrieť • zavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútik • zapchať: zapchať otvor • prehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotom • pozatvárať • pouzatvárať • pozavierať • pouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky obloky • blokovať • zablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letisko • zabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy

2. urobiť súvislým • uzavrieť • spojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh

3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieť • zakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodou • kniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo života • skončiť • dokončiť • zavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil

4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvo • dohodnúť • dojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu

5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybný • dedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne

zamknúť kľúčom zatvoriť • uzamknúť: (u)zamknúť komoru • zaprieť (zatvoriť na závoru): zaprieť dvere • zahasprovať • zahaspriť (zavrieť na haspru) • zaháčkovať (zavrieť háčikom) • zavrieť • uzavrieť • zatvoriť • uzatvoriť (na kľúč) • pritknúť • primknúť (obyč. na chvíľu zamknúť): pritknúť dvere; Nezabudni bránku primknúť! • pozamykať • pozamkýnať (postupne, na viacerých miestach zamknúť)

zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieť • uzatvoriť • uzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaň • zamknúť • uzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvky • zahasprovať • zahaspriť • hovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vráta • zaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnice • zried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovala • expr.: zaplesnúť • zaplesknúť • zapleštiť • zatresnúť • zatresknúť • zacapiť • začapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere) • hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmykla • zabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosom • zacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožík • hovor. zaklopiť • hovor. expr.: zachlopiť • zachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brány • expr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnou • sklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písanku • sklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnik • privrieť • priprieť • pribuchnúť • hovor. expr.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť • priplesnúť • priplesknúť • pricapiť • pričapiť • priraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnák • pozatvárať • pozavierať • pouzavierať • pouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

2. dať do väzenia • uväzniť • zavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva roky • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzli • expr.: chlopnúť • čapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatvárať • pozavierať • pozatýkať (postupne, viacero osôb)

3. p. skryť 1 4. p. zrušiť

zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom • zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástla • zaceliť sa • zacelieť • sceliť sa • scelieť • zjazviť sa • zajazviť sa • zavrieť sa • zatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilo • hovor. zarásť: rana ešte nezarástla • prirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček

2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok • splynúť • kniž. zliať sa • spojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení

3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad • zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívom • zblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížili • prilipnúť • kniž. priľnúť • pripútať sa • primknúť sa • prirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou

zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer

zavierať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) privierať, zaťahovať, posúvať, zasúvať okná, dvere ap., aby boli zatvorené; privretím, zasunutím okien, dverí ap. znemožňovať prístup do nejakého priestoru; zatvárať: z. okno, bránu; z. skriňu; z. izbu, dom;

2. (čo) niečo roztiahnuté, rozovreté, roztvorené sťahovať, zovierať, sklápať, zatvárať: z. dlaň, ruku; z. knihu, zošit; z. kufor; z. oči pri zaspávaní;

3. (čo) ukladať, ukrývať, skrývať niečo niekam: z. (pred niekým) peniaze, lieky, zápalky;

4. (čo) zastavovať, znemožňovať činnosť niečoho, rušiť, likvidovať, zatvárať: z. školy, bane, továrne;

5. (koho) dávať do väzenia, uväzňovať, zatvárať: z. špiónov a diverzantov;

dok. zavrieť

|| zavierať sa

1. (o dverách, oknách ap.) neostávať otvorený, odtiahnutý, odsunutý; posúvať sa, zasúvať sa, zapadať na svoje miesto, zatvárať sa: dvere, okná sa zavierajú, brána sa (stále) zaviera;

2. zvierať sa, zovierať sa, sklápať sa, sťahovať sa, zatvárať sa: kalich kvetu sa na noc zaviera; oči sa mu (jej, im) zavierajú pri ospanlivosti;

dok. zavrieť sa

zavrieť, -ie, ú, rozk. -vri dok.

1. (čo) privrieť, zatiahnuť, zasunúť okná, dvere ap., privretím, zasunutím okien, dverí ap. znemožniť prístup do nejakého priestoru; zatvoriť: z. okno, bránu, dvere; z. skriňu; z. byt; hovor. z. kohútik (na vodovode) pritiahnuť;

2. (čo) niečo roztiahnuté, rozovreté, roztvorené stiahnuť, zovrieť, sklopiť, zatvoriť: z. dlaň, knihu, zošit; z. kufrík; z. oči i pren. a) zaspať; b) zomrieť; z. ústa, i pren. prestať hovoriť;

3. (čo) ukryť, skryť, uložiť niekam: z. (pred niekým) cukor, zákusky;

4. (čo) zastaviť, znemožniť činnosť niečoho, uzavrieť, zrušiť, zlikvidovať: z. baňu, továreň; Maďarskí nacionalisti zavreli Maticu slovensko.

5. (koho) dať do väzenia, uväzniť, zatvoriť: z. niekoho pre krádež, pre vraždu;

nedok. zavrieť

|| zavrieť sa

1. (o dverách, oknách ap.) neostať otvorený, odtiahnutý, odsunutý; posunúť sa, zasunúť sa, zapadnúť na svoje miesto, zatvoriť sa: dvere (výťahu) sa zavreli;

2. zovrieť sa, sklopiť sa, stiahnuť sa, zatvoriť sa: kniha sa zavrela, kufrík sa zavrel; oči sa mu zavreli, i pren. zaspal;

3. izolovať sa od ľudí uzavretím sa v oddelenom priestore, utiahnuť sa do samoty: z. sa do izby, z. sa pred priateľmi;

nedok. zavierať sa

zavrieť dk
1. urobiť záver, uzavrieť, dohodnúť, rozhodnúť: strana y strana ruku danjm pannum slibili, že na tom prestanu, czo mezi nimi zawru (P. ĽUPČA 1601); wsseci tito swati patriarchowe to zawreli, ze neni možny spusob, aby nektery člowek mohel Pana Boha na tento swet z neba wstahnuti (MS 1749); abi k lásce gég nekterý peníz knihotiskárowi bil dáný, gá gsem takto zawrel: múdry a učený sa s wámi nechce kwákati, hlúpímu techdi ništ neuškodí, bár bi od was bil prekwákan (BA 1789)
L. z. radu rozhodnúť sa: a kdiž prebehlo drahne dnu, radu mezy sebu na tom zawrely žide, aby geg zabily (Le 1730); z. medzi sebou dohodnúť sa: macocha pastorkinu wiplatila, y to zawrely mezy sebu, že maczocha powinna bude dwe warty odbiwat a tretju pastorkina (ŽILINA 1710)
2. koho, čo (kam) zatvoriť niekoho, niečo (niekam); uzamknúť, zamknúť: muog hospodar dobytek gijm zagal a do magere ho meho na Medovar vehnal a zavrel (BLATNICA 1582); kdy wpussteny gsuce pregdess dwere, zawry, zaporu zastrčiwsse (KoB 1666); Istwan w tomže sade zawreti bol a spal (LACLAVÁ 1718); (žena) powedela protož dewkám: prineste my olega a mydla a dwere sstépničné zawrite, abych sa umila (KB 1757); matka kaplnu zawrela, domuw odegssla a dwere prybitku swého zamkla (PeP 1770);
x. pren picha Adama a Evi zawrela nam nelen rag, ale y nebe (SJ 18. st) zamedzila
L. z. oči zomrieť: nič nevezmes s tvogeg prace, nic s tvogeho nabitku, nebo hned gak zavress očy, vistrča ta z pribitku (KC 1791); z. do rúk koho podmaniť si, ovládnuť niekoho: snádno gest zawriti mnohych do ruk nemnohych (KB 1757); z. uši nepočúvať: zawri áspoň wnjtrnégssé ussi swe, že bys reči zlostnég nepriwolil (BlR 18. st); smrť z-e oči koho niekto zomrie: kdiss očy twoge smrt zawre, zadneho wiceg neuhlidass, nechagu teba sameho na slame ležat (WS 18. st); ústa sa z-ú komu zomrie: prynde čas, že bys rad to (pokánie) nekdy wikonal, čož nini powinen a mužess, ale nebudess miti času a nebudess mocti: když se usta twe zawru, zastydnu udy, očy oslepnu, gazik onemge (GK 1779)
3. koho, čo skryť, schovať niekoho, niečo: pren zawrel sem te do srdce meho (PoP 1723-24); (Basilius) zawrel geg (muža) do toho mista, kdežto poswecene ssatstwo se zachowáwa (VP 1764); koliké pochopenj zawrel (Pán) w tómto gednem slowe (BlR 18. st); opatrny a dobrotiwy Buh uwazal nassu smrtedlnu dussu na toto nasse z blata ulepene tielo, zawrel gu w zalari tela nasseho (SJ 18. st)
L. z. črevá milosrdenstva nebyť milosrdný, nepomôcť: kdo bi pak mel statek sweta a zawrel bi strewa milosrdenstwi pred potrebow bratra sweho, kterak laska Boži zustawa w nem (TC 1631); z. uši komu neposkytnúť pomoc niekomu: wssem w nedostatku postawenjm ussy nezawjreg (VP 1764); z. v smrti zabiť, usmrtiť: zeslal Buh wssemohucj na egipskich pomstu hniewu sweho a howada gegich w smrtj zawrel, to gest zbil a zamordowal (KT 1753); z. koniec ukončiť: Gidass Ysskariotsky dobry počatek mel, než konec zaprenjm zawrel (SP 1696); z. sa dk
1. zatvoriť sa: (Bašta) nežli by se do mesta zawrel, držal warty na wssecky strany (RUŽOMBEROK 1605); yak slunce zapadne, tak se yhned kwet gegj (čakanky) zase zawre a w hromadu složj (MT 17. st); a zawreli sa studne propásti y prúdi nebeské (KB 1757); (človeče hriešny) guss sa ty zawrela brana milosrdenstwj a otworila sa ty brana pekelna (MiK 18. st);
x. pren už se mi zavrela na mym srdci rana (AD 18. st) zahojila sa
2. schovať sa, skryť sa: mládenecz dosáhl techdy od nechteicziho (otcze) slobodu odégst a rychle do klásstera se zawrel (PeP 1770); (svätý) od zémskych žádost utekal a do welikeg pustatini seba samého zawrel (BlR 18. st)