guráž -e ž. hovor. smelosť, odvaha, odhodlanosť: mať, dostať, stratiť g.
guráž -že ž.
guráž -že ž. ⟨fr.⟩ hovor. ▶ nehľadenie na nebezpečenstvo, smelosť, odvaha, odhodlanosť: dodať si, nabrať g.; dostať, mať g.; nemal dosť guráže, aby to urobil; nechýba mu g.; stratiť g.; vypiť si dačo na g.; robiť niečo, pustiť sa do niečoho s gurážou s odhodlanosťou, s chuťou; Z očí im sála guráž. [L. Hagara]; Aj chytať bronz môžete, ako chcete, „s“ alebo „bez“ - je to vec vašej guráže a vkusu. [Pc 1997]; Víno odjakživa dodávalo guráž. [LT 1998]
guráž -e ž. ‹f› hovor. smelosť, odvaha, srdnatosť, odhodlanosť: mať, dostať g.;
gurážny príd.: g. človek; g. čin;
gurážne prísl.;
gurážnosť -ti ž.
guráž p. odvaha
odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosť • smelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosť • kniž. statočnosť • odhodlanosť • kniž.: nebojazlivosť • nebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancov • hovor. guráž: stratiť guráž • bravúra • bravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)
guráž, -e ž. i guráž, -a/-u m. hovor. odvaha, smelosť: mať g., dostať g., dodávať si (niekomu) g.; piť na g.; prísť do g-u (Skal.) rozohniť sa; byť v g-i; robiť niečo, pustiť sa do niečoho s g-ou (g-om) s chuťou, s odvahou; Dáme sa do práce s gurážom. (Fr. Kráľ); pren. žart. chlipnúť si g-u (Jes-á) dodať si odvahy pálenkou; Išiel som sa trochu gurážu napiť. (Jégé);
gurážny príd. plný odvahy, odvážny, smelý: g. človek, g. mládenec
guráž m. i ž. (kuráž) csl odvaha, smelosť, elán, chuť: Ňemám žiadniho gurážu (St. Hory BB); Ti máž ale kuráš! (Likavka RUŽ); Mán doz gurážu, ňebojín sa! (Pečenice LVI); Nemá guráš se mi primlovit (Rochovce ROŽ); Regrúťi pijú, abi mali guráš (Návojovce TOP); Psíča níďe niš, a jakí to má guráš! (Dol. Súča TRČ); Z gurážon sa puscili do seba (Brestovany TRN); Ón mal guráž a išól popretku (Vištuk MOD); Bez gurážu ňeveďev spévať (Lapáš NIT); Ňeśka ma guraž na to (Ďačov SAB) L. dostad guráš (Ban. Belá BŠ) - osmeliť sa; dodat si guráš (Hlohovec) - vipiť si; piď na guráš (Návojovce TOP) - dodávať si odvahu pijatikou
kuráž p. guráž
guráž [ku-, ko-] m/ž fr smelosť, odhodlanosť, odvaha: oni hrdinsku coražj na sebe ukazugi (SP 1696); powjm, gaky kuraž a smelost wino dawa (FK 1760); couraž nestratjt (VoP 1760); chlapecz dá sy kuráže; muzikarj, s kuraži hregte (SNS 1786) chuťou, nadšene