zľutovať sa dok. prejaviť zľutovanie, poskytnúť útechu, pomoc, zmilovať sa: z. sa nad nevládnym človekom
zľutovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tovanie (sa) dok.
zľutovať sa prejaviť súcit s niekým a poskytnúť pomoc, útechu, odpustenie a pod. • zmilovať sa: zľutovať sa, zmilovať sa nad opustenými; rodičia sa zľutovali, zmilovali a splnili deťom túžbu • zried. zľútiť sa (Timrava) • zastar. pomilovať: Pomiluj Bože, pomiluj! (Sládkovič) • hovor. expr. učlovečiť sa (prejaviť sa ako človek, stať sa prístupný dobrému): učlovečili sa a pomohli nám v núdzi • poet. zžialiť sa (nad kým, nad čím)
zľutovať sa, -uje, -ujú dok. (nad kým, nad čím i bezpredm.) pocítiť ľútosť, súcit s niekým a pomôcť mu, zmilovať sa: Kto sa nad biednym človekom v pustatine zľutuje! (J. Kráľ) Solan sa zľutoval nad mojou osamotenosťou. (Bedn.) Márne som žobrala, aby sa zľutovali, že mi dieťa umiera. (Ráz.-Mart.) Stonala, že by sa bol kameň nad ňou zľutoval (Jégé) žalostne, srdcervúco.
zľutovať sa [zľu-, zli-] dk nad kým pocítiť ľútosť s niekým, zmilovať sa nad niekým: Buch, slitug se nad namy a pozehnag nam (BAg 1585); w bolesti kdo polituge, kdo sa nad nami slituge, po Bohu sousedi mili, placte se mnou w tegto chwili (ASL 1676); slitug sa, o Kryste Gezissy, nad wernýma dušyčkami (UZ 1722); slissali wolagiciho a o pomoc zadagiciho, wssak ale zaden nad nim se neslutowal, zaden mu pomoci nedal (MS 1749); -úvať sa, -ovávať sa ndk/frekv: Hospodin rekl: progdete skrze mesto za nim a bite, neodpausstegi oko wasse, aniž se slitowawegte (SP 1696); dobry clowek slitowawa se y pugčuge (peniaze) (CO 17. st); kterak sa zlituwáwa otec nad sinmi (BN 1796); Syn Boži tak hrozne muky pro tebe znassel a zemrel, nic se nezlituwass nad nim, nic geho nemilugess (SJ 18. st)