roľa -e ž. pravidelne obrábaný pozemok, časť poľa: orať, hnojiť r-u;
roľný príd.;
rolička2 -y -čiek, roľka -y -liek ž. zdrob.
roľa role L roli pl. N role G rolí ž.
pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, role • hon (časť poľa): ďatelinový hon • lán (veľké pole): obilné lány • tabuľa • tabla • tablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukurice • záhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľan • ostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapy • zem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský) • pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdy • zastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom
2. p. chotár 3. p. oblasť 2
roľa p. pole 1
roľa, -le, -lí ž. časť ornej pôdy, poľa (oddelená od iných polí brázdami), na ktorej sa pestujú poľnohospodárske plodiny: orať, obrábať r-e, hnojiť r-u, mať kúsok r-e; Níl svojimi mútnymi vodami kraj zaplavil a nivy a role zúrodnil. (Lask.); pren. Hneval sa sám na seba, že opustil svoju roľu pre striebro (Jégé) polia, gazdovstvo
● reč. arch. pracovať (práca) na národa roli dedičnej pre národ;
rolička2, -y, -čiek i roľka, -y, -liek ž. zdrob. expr.
raľa2 p. roľa
roľa i raľa2 ž. čiast. csl pravidelne obrábaný poľnohospodársky pozemok, pás poľa oddelený medzami: A kolko švapki ste mali na tej rali? (Važec LM); Zberá z raľe zbožia (Lipt. Revúce RUŽ); Ešťe k tomu bolo štvrď holda roli pot kukuricu a drevo, jeden vozíg dreva - haluzini na štvrď roka (Tajná VRB); Dau̯ mu jednu zem, jednu roľu, čo sa visialo po dve mece, (M. Lehota NB); Na té raľi viorau̯ edon mažejrik (Málinec LUČ); Rola bola široká na tri ruki, ked hu pri ručnéj sejbe mosev tri rázi obejt (Trakovice HLO); Roľa sa hnojela hnojom a mi zme ho na roľe vinašaľi f plachťičkah na chrpťe (Nesluša KNM); Do role sa to (ikrica) ňesialo, keri mal šlog, len do rubaňiska sa sialo (Riečnica KNM); Tím gazdom zas tí hnoje sa, prepitujem, vivážali na tí role (Dl. Pole BYT); Ňemal dosc pre seba, ňije žebi bol dal ešče do roľe! (Rosina ŽIL); Šeci bili vinohradňíci, to chodzili len do vinohradú robit, na rolách teda (Vajnory BRA); To za dva dňi zme pośaľi tam z mašinku, bo to už v jaseňi bula roľa pririchtovana, zorana (Nemešany LVO); Prišľi zme nad jarek ku Chudimača roľi (Torysa SAB); Skoro rano me išľi na roľu (Bracovce MCH); raľa (Selce KRU, Príboj MK, Vidiná LUČ); rala (Sitnianska BŠ, Poniky BB) L. povdomňická rola (Kmeťovo VRB) - polovičnej šírky, dlhá a úzka; povezená rola (Brodzany TOP) - pohnojená; reguluvaná rola (Tesáre TOP) - ručne pripravená pod výsadbu viniča; zapierovené role (Vaďovce MYJ) - zarastené burinou; viplanetá rola (Vaďovce MYJ), planá rola (Ružindol TRN), vižita roľa (Smižany SNV) - vysilená, neúrodná; chotarna roľa (Studenec LVO) - susediaca s cudzím chotárom; vihádza_do role (Trakovice HLO) - ručne rozosiať osivo; rolu rozbránit (Trakovice HLO) - odstrániť z pôdy korene; roľe na prieloh ňehac (Podmanín PB) - nechať odpočívať ornú pôdu viac vegetačných období; roľa na uhor stojaca (Smižany SNV) - pole neobrobené jedno vegetačné obdobie; dať pokoj rolám (Ružindol TRN) - neobrábať pôdu, aby sa zregenerovala F. na širokej roľi hlava boľi (Kapušany PRE) - na rozsiahlej pôde je veľa roboty aj starostí roľný príd.: Museľi si dávať pozor, abi hih roľní hájni ňechiťel (Dunajov KNM) roľka i rolička ž. zdrob. expr.: Mali zme rolku sedem árou (Ivanka p. Dun. BRA); A čo zme mali rolički ďalako, aj tan son choďévala, pravda (Lapáš NIT); Potom pomálički prikúpili rolički (Chocholná TRČ); Tag nám nižd nezbívalo, jako robid na roličkách (Bzince p. Jav. NMV); roľka (Lascov GIR), roľečka (Fintice PRE)
rolička p. roľa
roľka p. roľa
roľný p. roľa
roľa ž časť ornej pôdy, poľa (oddelená od iných polí medzami), na ktorej sa pestujú poľnohospodárske plodiny: jest ješte pol role pustej, od kterej neboheho Jakuba Babinskeho syn Adam vedle nadani listovneho každy rok plati kuny 2 aneb dukaty 2 (ORAVA 1625 U2) neobrábanej; (Pavel Rajman) z lasky pritelskeg a dobreg wule dopustil wimenity role me podomnie w chotary bobrownickem (BOBROVNÍK 1685) patriace k domu; pustily sme do zalohu nasu wlastny a irečzytu rolu babinsku Foghlyarowsku na chotary czachticzkem (ČACHTICE 1695) zdedenú po starej matke; pauper ager: planá rola; agrum lectione lapidum expedire: rolu od kameňá wyčjsstiti (KS 1763); my želare z panskeg lasky z roloch kurialnich pod 3 mericz trymame (PLAVNICA 1771); (pán gróf) nam odnal najurodnejšie role (BELUŠA 1783 CM); x. pren (kňazi pápežskí) musili siaťi slowo božj a gjni ne slowo, ale kukol do roly cýrkwe božj trusiťi, což učiňil Martin, Calvin, Muncerus a gjni (TP 1691) do okruhu pôsobenia F. byť ako r. suchá byť bez viery: slowo božj gest blesk z wysosti, kterýž oswjti srdce temnosti, gest dussa wassa gak role suchá (UKK 1768); kdo nerad rolj ponassy, w žatwe malé hrstky snassy (SiN 1678) bez povzbudenia niet úspechu; -ný príd súvisiaci s roľou, vzťahujúci sa na roľu, poľný: agrarius: k roli súcy, rolny (KS 1763); od nekolko rokuw swm bila turbowana od Ondrassa Domenik pre ystu rolnu zem (LUDROVÁ 1767); Florentia predala všecki své (statky) jak polné, tak domné, jak rolné, tak stodolné (BR 1785) L. r-á myš ryšavka obyčajná Apodemus silvaticus: rolnge missj odspudis, kdis do gegich dger koren rododaphnes postrkaš (PR 18. st); subst r-né s povinná dávka z úrody odvádzaná vrchnosti: ty weczy wsseczky wždyczky sem oznamuwal panu vradnykowy, yako strany mlina, tak take strany rolniho (KUKLOV 1610); rolniho giž maliczku čzastku gsem wibral, než na stranu Geho Milosty pana Petrowu Rewagiho wicze se wzalo (HOLÍČ 1611); -ička, -ečka s dem: dczere meg Dorote porucžim tu rolicžku, ktera ležy u Hrussčžineho (ŽILINA 1674); agellus: rolečka (KS 1763)