Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

raž -e/-i ž.

1. obilnina s klasmi sivastých zŕn v 2 radoch a kratšími osťami, bot. Secale

2. tieto zrná ako zákl. pri výr. múky: vrece r-e, mlieť r.;

ražný príd.: r. chlieb, r-á slama

raž raže/raži raží ž.

raž obilnina s klasmi sivastých zŕn v dvoch radoch a kratšími osťami; tieto zrná ako základ pri výrobe múky • žito (územne obmedzené): siať raž, žito; vagón raže, žita

raž, -i, mn. č. -e ž. druh obilniny a jej zrno, nár. žito: jarná, ozimná r.; bot. r. siata (Secale cereale)

● hovor. nebude z tej raži múka tá vec sa ti nepodarí;

ražný, zried. i ražový príd.: r-á múka, r. chlieb; r-á slama

ražička p. raž

ražisko p. raž

ražný¹ p. raž

ražový p. raž

raž ž. (rož, rež, réž, riéž) čiast. strsl, zsl obilnina s klasmi sivastých zŕn v dvoch radoch a kratšími osťami; zrná tejto obilniny ako základ pri výrobe múky, bot. raž siata (Secale cereale): A medzitím ženi mláťiľi na holohumňici raž na proviesla (Ležiachov MAR); Jenu jeseň doviezli starí oťedz domou novotnuo zrno na siaťa a to bou̯a raš (Podkonice BB); Ňiekedi sa robiu̯ chľeba aj z roži a jačmeňa, ag ňebolo žito (Lišov KRU); Toho Kiseľa zme potom rostrhalej a kúske s ňeho zme porozmetávalej, polúčalej po lúkach, po obiľí, žebej bolo dobruo obiľia, dobruo žito, aj rož na rožouku (Lešť MK); Z reži su dobre osuchi, aľe z ňih barzo duje (Klokočov ČAD); Na samú zimu dávali gazdovié spáz rež ofcámi (Dol. Súča TRČ); Omlácili sme s cepámi desat snopóv reži, budeme mad na povríslá (Červeník HLO); Prvá riéž išla, potom išlo žito, za tím jačmen a uš potom, do mal, aj oves (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Zajtra pújdeme do rži, rža sú uš piekné (Brodské SKA)
L. ozimňí réš (Záh. Ves MAL), ozimá reš (Brvnište PB), Michau̯ová réš (Štefanov SEN) - siata v jeseni (okolo Michala); jará roš (Málinec LUČ), jarňí réš (Záh. Ves MAL) - siata na jar; chudobná reš (Zeleneč TRN) - skorá, s tenkými steblami a menšími klasmi, ale s kvalitnou slamou; chudá reš (Vaďovce MYJ), šivačkovitá raž (Brusno PDZ) - odroda s tenkým zrnom; bohatá reš (Zeleneč TRN), bohatá réš (Modranka TRN) - s veľkými klasmi; zmuchovacelá reš (St. Turá NMV) - napadnutá cudzopasným hmyzom; iďeme do raži (Košťany n. Tur. MAR) - kosiť raž
F. ňebuďe s tej raži múka (Rim. Píla RS), ňebuďe s téj reži múka (Bošáca TRČ) - nepovedie to k úspešnému koncu; na Petra Pavla sa raže ot koreňa otŕhajú (Blatnica MAR) - dozrievajú (o blížiacej sa žatve); raž, akobi ju holub naoberau̯ (Blatnica MAR) - veľmi pekná; raž e po ňičom (Blatnica MAR) - má nízku cenu; peleší sa u ňej jako sviňa raži (Návojovce TOP) - má sa u nej veľmi dobre ražný¹ i ražový príd.: Teda živuod bou̯ ňie ten najľepší, chľie_bou̯ kukuriční a ražní chľiep (Ležiachov MAR); Rožnuo šúbä bolo na šúbeňia krovu (Čelovce MK); Chľieb z rožňej múki bou̯ čerňejší a ťaší, aľe nán chuťievau̯, že bou̯ slatkasťí (Pukanec LVI); Múka bola žitná a ražná, jačmenná ňije, jačmeň sa len šrotuvav (V. Maňa VRB); Režní chleba je najzdravší, báraj je ťmaví (Chocholná TRČ); Proviéslá sa vázali z režnéj slami (Trakovice HLO); Fčil uš nemáme režnéj múki, právda, ale tenkrád bila režná múka na chleba (Skalica); ražoví chľiep (Mošovce MAR)
L. ražná kiťica (Tesáre TOP) - metlička na kropenie viniča proti peronospóre ražička ž. zdrob. expr.: Pajťe zme mláťiľi ražičku (Drienovo KRU); A tá režička poton sa prascon dávala (Brestovany TRN)
F. ražički, čo bi ih do ihli navľiekou̯ (Blatnica MAR) - s veľmi tenkými steblami ražisko ž. zvel. expr.: To je za ražisko! (Ležiachov MAR)

rež, réž p. raž

riéž p. raž

rož p. raž

raž [raž, rež, rož] ž obilnina a jej zrno bot r. siata Secale cereale: czo se doticze obyly w stodole, to wsseczko manzelcze swey poruczym, krom zie by dala Mattegowy, synu memu dwe lukna rzy (ŽILINA 1557); czo se pak pana Alberta dotycze, ten mne ma dati ozymneho objli, to gest razy a psenycze lukno a dwaczet lukan chmele (KAĽAMENOVÁ 1571 E); vymerčiemu deputovalo se rezi korce 4 (ORAVA 1625 U1); prosime a žadame W. M., aby s nami mela potripeni a nam tu jistu roš toliko do buduciho roku počekala (DEVIČIE 1628 LP); Wilim Mysso prywiezel po swadebnem wesely dwe kopy režy a kopu pohanky (MARTIN 1656); palenica se na štyri kotly pali každy tyden, na každu palku bere sladu korec jeden a reži pul korca (VRŠATEC 1683 U1); nektere objlij roste na stéble saučkamj rozdelené, yako pssenice, žito (:ress:) a gečmen (OP 1685); siligo: žito, rež (ASl 1740); mlinar, pri grissu robenja wiceg pracy, gako ked s rossy a gaczmena muku robi, podstupiti musy (KRUPINA 1755); musiss rež a žito cžasnje poset, neb to zrno roste welmy zdluhawo, ačkoliw porad prssi (Kal 18. st)
F. nebude z té reži muka, hrach na stenu hadže (SiN 1678) zbytočná námaha; -ný, -ový príd: na hrbe w komore ražneho zitta kop 18 (D. ŠTUBŇA 1578 E); od Palusskj za sstyrj chleby rezne psom panskym d 8 (ŽILINA 1586); panis cibarius: rožny chleb (KoA 17. st); (Boh) leniwemu k požehnání neotwíra ruki, proto nemá na halusski ani rezneg muki (GV 1755); (poddaný) aby zabrane snopy ražowe panu nawratil (M. KAMEŇ 1774); pohankowa zelina gest neylepssa, a potrebowati múžeme rožowu, owsenu (LR3 18. st); siliginus panis: režowy chleb (LD 18. st)

rež p. raž

rož p. raž