Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cez 1. (čo) vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie ohraničeným priestorom zaplneným niečím • pomedzi (čo): slnečné lúče sa predierajú cez, pomedzi oblaky • zastaráv.: skrz • skrze (čo): pozerať sa cez, skrz oblôčik • nár. prez (čo)

2. (čo) vyjadruje smerovanie istou plochou, po povrchu niečoho • po (čom): prebehol cez lavičku, po lavičke na druhú stranu • naprieč (čím): cesta viedla naprieč lúkou • nár. prez (čo)

3. (čo) vyjadruje smerovanie nad niekým, niečím • ponad (čo): most cez, ponad rieku sa poškodil; nevedel sa preniesť ponad sklamania • nár. prez (čo)

4. (čo) vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo a prostredníka • prostredníctvom (koho, čoho): na verejnú mienku možno účinne pôsobiť aj cez tlač, prostredníctvom tlače • s pomocou • za pomoci • pomocou (koho, čoho): dostať sa na univerzitu pomocou, za pomoci vplyvného strýka • nár. prez (čo)

5. (čo) vyjadruje časový úsek • v (čo): cez sobotu, v sobotu bol na výlete • za (čoho) • v čase (čoho): za vojny, v čase vojny bol nedostatok chleba • počas (čoho) • v priebehu (čoho): počas, v priebehu tuhej zimy treba zver prikrmovať • od (čoho): rozpovedal, čo od týždňa skúsil • nár. prez (čo) • nespráv. behom (čoho)

6. p. napriek 2 7. p. vyše 2

prez p. cez 1–5

prez predl. so 4. p. nár. cez: vlasy prez rameno prehodila (Kal.); prez doliny a hory (Sládk.)

prez i prezo predl.
A. s A
1. csl, miest. zried. vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, prenikanie predmetom al. priestorom: U súsedi prez oblok kukala na frajera (Dol. Lehota DK); Od rúri (vedúcej) prez dah lebo uš_kieho paroma gďe sa chiťilo, fšetko nám zblčalo (Prosiek LM); Múka prejďe prez oká a to (nečistota) ostaňe na siťe (Vráble); Dostal pre_scehná dum-dum a zemrel (St. Turá NMV); F té_majíri raňili jedného bíreša, pres nohu mu prestrelili (Rozbehy SEN); Išlo sa pres potok, abi sa kravi móhli naslopad vodi (Častá MOD); Ked je matka oplodnena, moj da na letadž mrešku, pčoli možu izdz do ula, ale trubedz je hrupši a vekši, prez mrešku neprejdze (Hnilec SNV); Pez nahaňal zajaca pres cali kruh ofsa (Spiš. Štvrtok LVO); A fše prejdze jeden utok prez_osnovu, a tak śe tka platno (Kam. Poruba VRN)
2. csl, miest. zried. vyjadruje smerovanie al. umiestnenie (krížom) cez istú plochu, po al. na povrchu niečoho: Rozhodovaľi zme sa, či mame is prez vrh za chodňikom, aľebo za hrackuou naokolo (Or. Jasenica NÁM); U náz vol ťahau̯ za krk, a tam za rohi, tu mau̯ takú čapicu prez rohi preloženú a tu omotané remeňámi (Hrušovany TOP); Lem som preišuol domó pres fräja̋rkin dvuor (Gem. Poloma ROŽ); Tuto chojťe pres cestu a potom doleva! (Chocholná TRČ); Jak tú mascú prez ranu pretáheu̯, porát sa mu zahojila (Záh. Bystrica BRA); Pres tú zadnú dolinu je krížom chodník (Ružindol TRN); Ňeidz do vodi, prejdzi prez lavičku! (Letanovce SNV); Mrački preze mňe prechodza, com śe tag zľekla (Dl. Lúka BAR); Potim prišľi ruske vojaci prez ľat, bo Topľa bula calkom zamarznuta (Čemerné VRN)
3. csl, miest. zried. vyjadruje smerovanie al. umiestnenie nad niečím, ponad: Prišol do prveho domu, otvoril dvere, donutra sa otvaraľi, a prepadnul pres prach (Zubrohlava NÁM); Ket sa nigdo nekukál, preliézél pres plot (Brezová p. Brad. MYJ); Prez vrátá prelézli g ludon za tíma malináma (Vištuk MOD); Nevím, prez jakú vodu sa tam išlo, jakásig hrubá réka tam bola (Ružindol TRN); Pres strom ňepreskočiš (Dúbrava LVO); Pastire vedz na pažici robeľi vihon, nakladľi ohňa a pres toten oheň kravi prehaňaľi (Rankovce KOŠ); Jak toti šeregľi cahal pres prah u koňskim chľive, jedna mu spadla, zlamala mu nohu (Brezina TRB)
4. csl, miest. zried. vyjadruje spôsob, prostriedok, prostredníctvo, prostredníka a pod.: Mľieko sa preceďilo prez ľanovú hábu do puťiri (Breza NÁM); Pri snovaní prädza iďe prez räjtki a urobí sa s ňej návoj (Dlhá n. Or. DK); Tunka mala naspotku vivŕtanú dzíru a tam bola narazená točka, pres kerú sa to púščalo (Jur p. Brat. BRA); Do teho hrebena zme to (ľan) šlahali a pres klince prečesávali (Viničné MOD); Belmo sa rozhánalo lichve tag, že sa téj krave prez brčko fúkal do oka takí bílí prášek (Brestovany TRN); Taki fšačeg daľi mu (koňovi) tu, že to (liečivo) už ňeišlo pres pisk, ľem prez nozgre (Nemešany LVO); Šeno še rucalo do pajti abo na pojt prez vratňicu (Brezina TRB); Paňi jej ľem tak pre_zubi, popaňeto otpovedala (Moravany MCH)
5. csl, miest. zried. vyjadruje lokalizáciu v rámci istého časového úseku, v priebehu, počas: Prez ľeto pri ofcáh ďadovaľi zme zo dňa na ďeň (Brezovica TRS); Pritom zme ale prez leto doma nihdaj nenocovali (Stratená ROŽ); Preze žňa je najviec roboti (Brodské SKA); Prez obet prišla velká búrka (Dobrá Voda PIE); Prez leto zme tancuvali na dvore a pre_zimu v maštalke (Báhoň MOD); Jag me pres tidzeň robiľi, pomahala Verona u nas (Buglovce LVO); Prez advend i pres pozd ňebuľi muziki, aňi śpivadz ňeśľebodno bulo, ľem svate piśmički (Rankovce KOŠ); Bejleši, to taki kolači, kisnuti, co skoro každi u nas peče na ňedzeľu abo pres tidzeň, ke_dajake šveto (Brezina TRB)
6. csl, miest. zried. vyjadruje vyššiu hodnotu al. mieru, vyše: Muoj oťedz mau̯ ftedi pres štiricäť (Párnica DK); Mala jednu céru a ona mala tak pres triciatku (Prosiek LM); Červená gaťelina má kalíški hlbokie aš prez jeden centimeter (Kozárovce ZM); Ani role nán nesceli dad do prenájmu, mali zme len niéčo prez hektár (Skala TRČ); Uš má pres tricet rokú (Brodské SKA); Ke_cem bol f tem Rusku, pres tri roki sem robil kovačinu (Dubová MOD); Mam ce dozdz aš prez ver_hlavi (Markušovce SNV); Jeden mau̯ śidzemdześad roki a druhi prez ośemdześat (Sobrance); Dluhi prud i prez meter śe vola farhaňoš (Kaluža MCH)
7. čiast. zsl vyjadruje prípustku, napriek, navzdor: Pres to šecko sem tam išu̯a (Stupava BRA); Ludzí tak párili, abi sa virovnávali íh majetki, pres to, že oni snád ani k sebe nepatrili (Dol. Krupá TRN)
B. s G csl, miest. zried. vyjadruje neprítomnosť, chýbanie niečoho, bez: Ftedi si misľeľi, že bi prez vartáša človeg aňi ňezaspau̯ (Krivá DK); Ja ke_com toto počula, ta som zostala skoro prez rozumu (Závadka n. Hron. BRE); Koj drevo nebulo nakladenia jak tá škatula, tag náz otpravili hed a buli zmo pres práci (Mikolčany REV); Chalupa bola prez okien (Lodno KNM); Nemóžen vidržát pres pirulí (Kubrica TRČ); Bola sem naučená behad len prez ručníka a potom sem bola nemocná (Bernolákovo BRA); V ľece śe chodzi prez obľečeňa (Studenec LVO); Ta mi jak prez mľika budzeme žic? (Fintice PRE); Smutni život prez dzeci (Sobrance)

prezo p. prez

prez predl
A. s A vyj.
1. smerovanie z jednej strany na druhú alebo naprieč niečím: nesmely Sstyawnyczanya pres yarok na tuze zem pregyty (LIPTOV 1651); advehere per mare, trans mare: prez more priwezsti (KS 1763)
2. prechádzanie nej. miestom al. priestorom: Ssteffana Sebora ma Maczko swobodne pres swuoy dwuor propustit (SLIAČE 1572); czesta pres tenže placz a pažyt skrze fatensa ukazana (PALÚDZKA 1734)
3. priebeh deja ohraničený priestorom al. otvorom: pes zli, kteriz bi rad czlowieka przes plot vkusil (SKALICA 1432 SČL); (žena) dgerou gednou do zahradki chodila, pres kteru i ostatni chodgewali (VELIČNÁ 1724); Jakub domou prez oblok nawratiwsse se (D. KUBÍN 1733)
F. hľadieť, prezierať prez prsty chovať sa zhovievavo, ako keby sme nevideli chyby: dowoleno ge pre kragnu čokolwek čiňjt, na každi blud, na každi hrých prez prsti má se hledet (PP 1734); Ježiss predce ustupuge, predce pres prsti preziera a gakobi zadneg krivdy sobe učineneg necitil (MS 1758)
4. cez čo prenikanie telesom, hmotou: transadegit ense costas: prez rebra prebodel mečem (KS 1763); rovno prez srdce ranený žiť prestal v okamžení (BR 1785)
5. cez čo priebeh deja po povrchu niečoho al. ponad niečo: geho (susedove) drzewa haluzi nemagi rosti przes dwuor susedowi ku sskodie (ŽK 1473); predepsany Giryk geho (Jana) prez ruce bil (TOPOĽČANY 1554); dobra wdowa nechtela to trpet y dala mu (opitému) prez hubu, aby mlčžal (BRATISLAVA 1681)
6. prostriedok, prostredníctvo al. spôsob vykonania deja: pres pltnikov po vode poslali sme breven no 44 (KOJŠOV 1689 LP); 6 lotuow manny rozpusti, preced prez ssatečku (RT 17. st); oseg pisku pres sito (RG 18. st)
7. časový priebeh, počas: kazdeho kusu welmi potrzebna zaloba, kteraz przes noc zastogi, tu nesudi zadny, nez purkrabie (ŽK 1473); nemožna wecz gest, aby se dageden swatek netraffyl pres rok (BETLIAR 1610); (figovník) dwa krate pres rok owoce prinassa (MS 1758)
B. s G vyj. neprítomnosť, chýbanie, nejestvovanie niečoho, bez: duchna prez obleku (JELŠAVA 1593); po smrty pana Davidisa, gestly by prez potomkou zemrel, nach se predemenowany priatelia na 4 strany delily (KRUPINA 1691); chléb náš, vbohy gsy pres soly (BT 1758); zahinuti synagogi zidowskeg, ktera pres krale, pres zakona po swete rozprchnuta gest (MK 18. st)