Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

povzbudzujúci príd. povzbudivý: p. úsmev;

povzbudzujúco prísl.

povzbudzujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd.

osviežujúci ktorý osviežuje, robí sviežejším, sviežim • občerstvujúci: osviežujúci, občerstvujúci nápoj; občerstvujúci spánok • povzbudzujúci • povzbudivý (zvyšujúci aktivitu, chuť do istej činnosti): povzbudzujúci, povzbudivý účinok kávy • svieži • čerstvý (obyč. o vzduchu): osviežujúci, svieži vánok; čerstvý závan vetra

povzbudivý ktorý povzbudzuje, dodáva silu, odvahu • povzbudzujúci • posmeľujúci: učiteľove povzbudivé, povzbudzujúce slová; potrebovala matkin povzbudivý, posmeľujúci úsmev • podnecujúci • kniž. stimulujúci • stimulačný • zried. stimulatívny (ktorý povzbudzuje do činnosti): podnecujúci, stimulujúci, stimulačný, stimulatívny činiteľ • nabádavý • pobádavý: nabádavé, pobádavé gesto • vzpružujúci • osviežujúci: vzpružujúci, osviežujúci účinok lieku, vitamínov

povzbudzujúci p. povzbudivý

povzbudzujúci, -a, -e príd. prinášajúci, spôsobujúci povzbudenie, povzbudivý: p-a reč (Jes.);

povzbudzujúco prísl.: usmiať sa p. (Min., Podj.); žmurknúť p. (Zúb.)

povzbudzujúci [po(v)z-; -zují-] príd prinášajúci, spôsobujúci povzbudenie, povzbudivý: mezy wssemy gjnimy powzbuzugjcymy salibus ma swoge prae aneb commendatiu swu tartarus, po nem pak sal urinae (OCh 17. st); túto a podobnú k žalosti Renaita pozbuzujícú reč bil bi juž rozvázaný jéj (panny) jazik konal (BR 1785)