kráčina p. kratina
kráčina ž krátky kus poľa, ostredok: kracžina wysse mesta a hriadka pod kapustu (L. TRNOVEC 1536); pustili zeme, pol kwentina priečne kračinj (P. ĽUPČA 1601); nad folykmarskim hodnikom kradczinu (JAKLOVCE 1740); prinaleža esste obidwom dwe kračiny za Wrbim (ŠALGOVCE 1775); -ka dem: gednu kopaniczku, kraczynku; dwe luky, gedna kraczjnka, druha nad pryekopow (BÁNOVCE n. B. 1587; 1594); zapsati do protocolu maličke kračinki (P. ĽUPČA 1600); kracžinku maw hnet pri plotje (N. SADY 1739)