vrch -u m.
1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.
2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om
3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.; v. torty ozdobený šľahačkou; v. šiat časť od pása hore; driek;
vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;
vršok -ška m.
1. zdrob. k 3
2. vrchovec: v. borovice