zaklepať, zaklopať -e -ú -úc/-ajúc dok.
1. vydať klepot: opätky z-li (po chodníku)
2. spôsobiť klepot: z. na dvere
3. niekoľkokrát udrieť prstami po niečom, poklopať: z. priateľovi po pleci
● (musím) z. po dreve, na drevo (podľa povery) zabrániť urieknutiu