vrcholný príd.
1. najvyšší čo do množstva, miery: v. stupeň, v-é úsilie; mat. v-á hodnota (funkcie, merateľnej veličiny)
2. najdôležitejší, najvýznamnejší: v. orgán, v-é dielo;
vrcholne prísl. k 1: v. nebezpečný nanajvýš