trhať nedok.
1. (prudko) mykať, šklbať, potrhávať: t. celým telom, pes t-á reťazou; neos. v ušiach ho t-á cíti prerušovanú bolesť
2. násilne oddeľovať, driapať, šklbať: t. papier, t. niečo na kusy; t. pančuchy drať;
pren. t. rozhovor, myšlienky, spánok prerušovať
3. s námahou vyťahovať, vytŕhať: t. burinu, t. konope, t. zuby
4. oberať (význ. 1); zbierať: t. ovocie zo stromu; t. kvety
5. násilne rozrušovať, roztŕhať: t. skaly, granáty t-jú zem;
pren. to t-á uši, nervy rušivo pôsobí na uši, na nervy
6. násilne brať, vytŕhať: t. niekomu niečo z rúk
7. násilne stŕhať, kmásať: t. z niekoho šaty;
dok. trhnúť -e -ú -hol
1. k 1
2. hovor. expr. zarobiť (význ. 2), získať: možno sa mu (na tom) podarí niečo t.
// trhať sa
1. prudko sa mykať, šklbať sa: pes sa t-á na reťazi
2. (nepriaznivo) meniť svoj pôvodný stav, rozrušovať sa, roztŕhať sa: nite sa t-jú; hmla sa už t-á
3. expr. prejavovať (pri)veľký záujem, ruvať sa: chlapci sa o ňu (ne)t-jú;
dok. k 1 trhnúť sa