reťaz -e ž.
1. pohyblivo spojený rad článkov, obyč. kovových, použ. na spájanie, držanie al. ťahanie: železná, oceľová r., snehové r-e; zavrieť bránu na r.; uviazať psa na r.; dať niekoho do r-í sputnať ho
2. sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse: r. detí, poľovníkov; r. vrchov, r. automobilov; r. spomienok; utvoriť r. (ľudí) (pri podávaní tehál); živá r. súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky s manifestačným cieľom
● držať niekoho (ako) na r-i obmedzovať ho; expr. je ako z r-e pustený bujný, neviazaný;
reťazový príd.: r. most zavesený na reťaziach; r-á píla; chem. r-á reakcia pri kt. 1 reakcia vyvoláva druhú, pren. publ. situácia, keď 1 udalosť vyvoláva druhú;
retiazka -y -zok ž.
1. zdrob. k 1: viesť kravu na r-e
2. (ozdobná) kovová šnúra pletená ako reťaz: zlatá r., r. na hodinky;
retiazkový príd.