šľahať nedok.
1. prudko (niečím pružným) pohybovať, švihať: š. prútom
2. tým zasahovať, šibať, švihať; biť, udierať: š. kone bičom, š. otroka korbáčom; dážď, vietor š-á do tváre;
pren. expr. š. pohľadom, výsmechom
3. hádzať (význ. 1), vrhať, metať: š. kamene, granáty
4. (o ohni) prudko vyrážať: plamene š-li do výšky
5. prudkými pohybmi spracúvať na sneh, šľahačku: š. bielky;
dok. k 1 – 4 šľahnúť -e -ú -hol