koleso -a -lies s.
1. kruhový predmet, kt. otáčaním umožňuje pohyb iných predmetov: k-á voza, auta, ozubené k., mlynské k.
2. niečo podobné kolesu, kruh: k. drôtu, k-á húb, k-á na vode; k. šťastia a) telev. ap. hra b) otáčavé koleso použ. pri tejto al. inej hre
● byť piatym k-om (na voze) zavadzať; → pamätať na zadné k-á; kniž. k. dejín dejiny; k. šťastia sa krúti šťastie je nestále;
kolesový príd.: k-á obruč; k. traktor;
koliesko -a -sok s. zdrob.: k. vozíka, hračka na k-ach; k-a hodiniek
● expr. má o k. viac, o k. menej je nenormálny;
kolieskový príd.: k-é korčule, lyže s kolieskami; k-á doska skateboard
koliesko -ka -sok s. zdrob.
koleso -sa kolies s. 1. ▶ kruhový predmet otáčajúci sa okolo vlastnej osi a uvádzajúci do pohybu iné predmety (vozidlá, stroje a pod.): drevené, kovové k.; kolesá bicykla, motorky, rebrinového voza; kolesá s pneumatikami; rezervné k. povinná výbava auta; vodné k. uvádzané do pohybu vodou a prenášajúce tento pohyb na mlyn al. na iné zariadenie; zahynúť pod kolesami auta, vlaku zomrieť pri automobilovej, vlakovej nehode; Zaľúbené oči mala veľké ako mlynské kolesá. [P. Dvořák]; Dominovali uňho dve veľké záľuby - život na kolesách a šport. [VNK 2001] práca profesionálneho vodiča □ tech. diskové koleso plný kotúč lisovaný z oceľového plechu; ozubené koleso kotúč so súborom pravidelne rozložených zubov na obvode slúžiaci na prenášanie krútiaceho momentu a pohybu; rozchod kolies vzdialenosť stredov kolies danej nápravy; hist. lámanie v kolese (v stredoveku) mučenie ľudí lámaním kostí v kolese 2. ▶ útvar, predmet kruhovitého tvaru, kruh: plávacie k.; záchranné k. ↗ i fraz.; Zacítil na viečkach ťažkú ruku, drobnú, ale tlačila mu tvrdo na viečka a zvierala sluchy, až sa mu robili pred očami červené kolesá. [P. Glocko] □ ruské koleso (v zábavnom parku) vyhliadkový kolotoč v podobe vertikálne sa otáčajúcej kruhovej konštrukcie so závesnými kabínkami pre ľudí; čertovo koleso rýchly kolotoč v podobe horizontálne sa otáčajúcej kruhovej konštrukcie s pevnými sedadlami pre ľudí 3. obyč. pl. kolesá etnogr., hud. ▶ kolektívne, obradové tance, obyč. ženské, ktoré sa tancujú v zreťazených kruhových útvaroch: kroková, skočná časť kolesa; jarné, svadobné kolesá; Základné typy slovenských ľudových tancov sú chorovody, kolesá, hajduchy. [Š. Nosáľ] ◘ fraz. byť/stať sa piatym kolesom na voze byť navyše, zavadzať niekde; hodiť niekomu záchranné koleso poskytnúť niekomu pomoc, podporiť niekoho; [nie je možné spomaliť, zastaviť, zrýchliť] koleso času plynutie, chod života; kniž. al. publ. koleso dejín dejiny; lámať kolesá robiť premety vo vzduchu; publ. tátoš na štyroch kolesách auto ▷ zdrob. ↗ koliesko; kolesisko -ka -sísk s. zvel.: Keď sa Petrík lepšie zahľadel, spoznal, že to nie je ani koleso z mlynice, ani dajaké iné kolesisko, ale velikánsky had skrútený do klbka. [A. Habovštiak]
koliesko -ka -sok s. 1. zdrob. ▶ menší kruhový predmet uvádzajúci do pohybu iné predmety: drevené, kovové k.; kolieska vozíka; k. na fúriku; kačička na kolieskach detská hračka; bicykel s pomocnými stabilizačnými kolieskami detský; Privliekol som sa k rádiu a pokrútil kolieskom. Rádio zvriesklo, lebo som skrútol nepravé koliesko. [L. Ťažký] 2. tech. nábytkové koliesko ▶ rotačný podstavný prvok zabezpečujúci pohyblivosť nábytku 3. ▶ útvar, predmet kruhovitého tvaru, menší kruh: hrubé, tenké kolieska vajca, zemiaka; farebné kolieska citróna, pomaranča; k. na vykrajovanie cesta; nakrájať mrkvu, jablko na kolieska; zošpúliť ústa do kolieska; Zvyšky včerajšej večere: syr, koliesko salámy, v šálke kvapôčka čaju. [J. Váh]; Prehŕňaš zápalkou popol v popolníku a kreslíš doň kolieska. [P. Ševčovič]; Prskané sako na jeden gombík sa vďaka našitým koženým kolieskam na lakťoch stalo prakticky nesmrteľné. [V. Bednár] ◘ fraz. byť [iba] [malým] kolieskom v súkolí byť málo významným členom nejakej ustanovizne, prakticky o ničom nerozhodovať; mať o koliesko viac/menej (o človeku) správať sa nepredvídateľne a čudne, byť nenormálny; myslieť na zadné kolieska brať do úvahy aj nepredvídané okolnosti, šetriť si vlastné zdroje
koliesko p. krúžok 1
krúžok 1. menší predmet v podobe kruhu al. kružnice: krúžky na záclony • koliesko: koliesko drôtu • obrúčka (kruhový pásik na upevňovanie niečoho): obrúčka na kľúče • expr.: karika • karička: hák so železnou karikou
2. p. skupina 2
koleso, -a, -lies str.
1. predmet kruhového tvaru, otáčajúci sa okolo svojej osi, pomocou ktorého sa pohybujú vozidlá, stroje a pod.: k-á voza, auta, bicykla, vlaku; drevené, ťažké k.; vodné, mlynské k. pohybované vodou a prenášajúce pohyb na mlyn al. iné stroje; k. na hriadeli primitívny stroj; ozubené k.; domček na k-ách; dostal sa pod k-á voza, auta, vlaku prešiel ho voz, auto, vlak
● byť piatym k-om na voze byť zbytočný, prekážať, zavadzať; pamätať na zadné k-á na nepredvídané okolnosti; kniž. k. času, dejín beh; k. šťastia sa krúti šťastie je nestále, vrtkavé; k. sa obrátilo šťastie sa zmenilo;
2. niečo podobné kolesu; k. dreva, drôtu; k-á na vode vlnenie vody (napr. po hodení kameňa);
3. ľud. kolo, kruh: v k-e dievčat (Vlč.); krútili sa v k-e (Chrob.); Muzikanti spustili valčík, priviedol si Hanku do prvého kolesa. (Urb.)
4. stredoveký nástroj na mučenie: odsúdenca lámali v k-e;
kolesový príd.: k. mlyn poháňaný vodným kolesom; k. pohon pomocou kolies; k-á obruč na kolese; k. traktor s kolesami;
koliesko, -a, -sok str. zdrob.: domček, hračka na k-ach; k-a v hodinkách
● hovor. má o k. viac (menej) nemá v hlave všetko v poriadku, je blázon;
kolieskový príd.: k-é korčule s kolieskami
koliesko p. koleso
koliečko i koliesko s. (kolesko, kolečko, goľiesko, golesko) 1. csl malé koleso, ktoré je súčasťou rozličných mechanizmov, zariadení a nástrojov: Práve tu sa zaťahuvalo koliesko, kaďe táto noha tu iďe (Dechtáre LM); Goľiesko s topárki spadlo pri múťeňí (Pukanec LVI); Ešťe aj z hoďín vibrav kolečko (Lapáš NIT); Pet koliéség je na oske pot kopčahom (Trakovice HLO) L. pilne kolesko (Krivany SAB) - malé vodné koleso poháňajúce pílu; cofacie koliesko (Vavrišovo LM) - na spätný posuv mechanizmu; šporhétové kolečko (Stupava BRA) - na platni sporáka; ozdobné golesko (Limbach MOD) - na vykrajovanie pečiva F. máď o edno koľiesko viac (Rim. Píla RS), chíba mu kolečko (Rakovice PIE) - nemá celkom zdravý rozum; ve_ťi ja rozhamujem koľieska, ľen sa ho ňeponáhľaj! (Mošovce MAR) - veď ťa ja preženiem 2. jednokolesový vozík, fúrik: kolečko (St. Turá NMV) 3. niečo tvarom podobné koliesku: A bumburďiju zme krájäľi na takie koľieska (Žaškov DK); Dala mi zo peť koliesok salámi na chliep (Návojovce TOP) 4. kruh: Zas chiciu̯ krídu, mau̯ovau̯ kolečka dále (Jablonové MAL); Vźal nuž, zrobil take koľesko, taki kruh (Krivany SAB) 5. útvar zo zhrabaného sena: Seno treba najprú obhrabaď do koliečka (Prochot NB); Shrabajce śeno do koľeskoch! (Spiš. Štvrtok LVO) 6. ženský účes zo zvinutých vrkočov: Vlasi zme mali do ocaskov zapletene, zme si z hornodlu robili take kolečko (Dubová MOD); Dievčence sa zapletali na kolečko (Siladice HLO)
koliesko p. koliečko
koleso s 1. predmet kruhového tvaru otáčajúci sa okolo svojej osi, pomocou ktorého sa prenáša (vykonáva) pohyb: dwu wozu kolesa (ŽK 1473); koleso z hodyn (BYTČA 1614); okowal ssest woznih kolies (OČOVÁ 1669); koleso bosie (PALÚDZKA 1703) neokované; koleso pre tahany wodi (TRENČÍN 1713); koleso wodne (PODVAŽIE 1722); mlynske koleso (PP 1734); wela: hrubé břewno, do něhož gest koleso hámeřské neb hutské wpraweno (LZ 1776); pluh na koleso (ML 1779) s plužnými kolieskami; x. pren Fortuna z swym kolesem ku ňesstesti brogi (GP 1782) behom času L. dal sprawit palečne koleso (TURIEC 1669); (zelina) čertowo koleso (PUKANEC 1789) bot mliečnik kolovratcový Tithymales helioscopius F. za prednjmi kolesmy zadnie se wleču (SiN 1678) správanie rodičov si osvojujú deti; octavus sapiens: páté koleso zbytočná vec; ohljdey se na zadnj kolesa (KrG 1704) pamätaj na budúcnosť, starobu; oči gak mljnské kolesa (MKH 1799) veľmi veľké 2. pomn predná časť voza používaná na zvážanie dreva: hagniczy brwna z kolies zmetali (P. LEHOTA 1602); Domanizanga drwa woziwalj yak na saniech, tak na kolesach (TRENČÍN 1640) 3. mučiaci nástroj: zbognjcy w koleso wpleteni bywagj (OP 1685); kolesa, w kterych maleficos lamali (SP 1696); zbogniczy kolesom magy trestany bit (LIPTOV 1713); hnedky mne na retaz a koleso daty rozkazala (TURIEC 1769) 4. niečo podobné kolesu, kruh: soli kolesa 2 (ORAVA 1611); koleso pre psy (NITRA 1619); taraska na wezi z kolesy (s. l. 1656); koleso okolo slunce a mesice (KoB 1666); patery a ssestery koles (dreva) se minu (D. SÚČA 1721); znássali tráwu do kolies (BELÁ 1779) do kôp; (pán ho) do kolesa posadil za hrdlo (PODHORANY 1786 LP) uväznil do hrdelného puta; ide sa do kolesa (ET 18. st) do kruhu; -ný, -ový príd k 1: kolesne klesste gedny; try kolesne obručy (ZVOLEN 1610; 1645); čtiry klince kolesovie (B. BYSTRICA 1692 E); ukazal nam bahry a spicze kolesne (SKLABIŇA 1662); klincow kolesnich (M. KAMEŇ 1796); pres kolesnu hlawu (HK 18. st); koliesko [-(i)e-] dem 1. k 1: wozek o gednem kolesku zůwe se táčky (OP 1685); taczky z koleskom (TRENČÍN 1713); kolowrat aneb kolyeszko (s. l. 1737); obruče na kolgesko (PONIKY 1795) 2. pomn dvojkolesové zariadenie, ktorým sa uľahčuje ťahanie pluhu: zahradu oralj y z koliesky y z wlaczuhmj (KEVICE 1676) L. dwa pary kolyesok plužnych (s. l. 1737) 3. k 3: mitny znak, koliesko (TRENČÍN 1720) P. atpn Georgio Koleska (v Osľanoch 1470)