Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bohvie hovor. expr.

I. vetná prísl. vyj. neistotu, nevedomosť, ktovie, čertvie: b., kedy sa to skončí; prečo sa nahneval? – b.

II. čast. je súčasťou neurč. zám. bohviekde, bohviekade, bohviekedy, bohviekoľko, bohvieprečo, bohviektorý ap. (pís. i bohvie kde, bohvie kade, bohvie kedy ap.), kt. vyj. neurčitosť, neistotu, ktovie, čertvie: myšlienky jej blúdia bohviekde; vrátil sa bohviekedy v noci; nezarobil bohviekoľko; pracuje vo fabrike už bohvie odkedy

bohvieako, pís. i bohvie ako zám. neurčité príslovkové

bohvieaký, pís. i bohvie aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne

bohvie čast.

bohviečí, pís. i bohvie čí -čia -čie pl. N mužský živ. -čí G -čích pl. N mužský neživ., ženský a stredný -čie G -čích zám. neurčité adjektívne

bohviedokedy, pís. i bohvie dokedy zám. neurčité príslovkové

bohvieprečo, pís. i bohvie prečo zám. neurčité príslovkové

bohvieskade, pís. i bohvie skade zám. neurčité príslovkové

bohvieskadiaľ, pís. i bohvie skadiaľ zám. neurčité príslovkové

bohviečo -čoho -čomu -čo -čom -čím, pís. i bohvie čo zám. neurčité substantívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení javu al. veci (často so záporným hodnotením); syn. čertviečo: b. sa mu prihodilo; Bohviečo mal na mysli a vôbec v poslednom čase bol taký čudný. [J. Hrušovský]; Bohvie čo v tých štôlňach ešte je a čo z nich vyžaruje. [InZ 1999]
2. obyč. v záporných vetách ▶ vyjadruje obmedzenie miery, nič nezvyčajné, mimoriadne, významné; syn. ktoviečo: nie je to b.; neurobil b.; myslí si, že b. dokázal; Bohviečo ani nemohla vedieť, čože sa môže človek za dva-tri mesiace naučiť. [V. Šikula]

bohviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i bohvie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neznámu, neurčitú osobu (často so záporným hodnotením); syn. čertviekto: b. to urobil; Položili svoje mladé životy za bohviekoho, za bohviečo. [M. Chudík]; Pozbieral z dokriveného železného zábradlia vojenské deky, bohviekým a bohviekedy tu zabudnuté. [K. Jarunková]
2. iron. ▶ neobyčajný, významný, vynikajúci človek: myslí si, že je b.

bohviektorý -rá -ré pl. N mužský živ. bohviektorí pl. N mužský neživ., ženský a stredný bohviektoré, pís. i bohvie ktorý bohvie ktorá bohvie ktoré zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť osôb, vecí, javov al. kvality (často so záporným hodnotením); syn. čertviektorý: uložil to do bohviektorej škatule; sme bohviektorí v poradí; Vraj ho poznajú v tridsiatich krajinách, bohviektorých. [Sme 1998]

bohvieodkedy, pís. i bohvie odkedy zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť začiatku časovej hranice (často so záporným hodnotením); syn. čertvieodkedy: b. to už trvá; dom, ktorý b. nemaľovali

bohvieodkiaľ, pís. i bohvie odkiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieodkiaľ: b. privandroval; b. má tie informácie; Bohvieodkiaľ sem spadol chrúst. [Inet 2002]; V ten posledný večer dobehával bohvieodkiaľ s vyplazeným jazykom. [K. Jarunková]

bohvieprečo, pís. i bohvie prečo zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť príčiny al. dôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieprečo: b. prišli tak zavčasu; Bol presvedčený, že je to iba komédia, ktorú bohvieprečo museli zahrať pred verejnosťou. [M. Urban]; Po oboch stranách cesty bohvieprečo nebolo jediného vzpriameného stromu. [J. Puškáš]; Prišlo mu predvolanie do nemocnice, bohvieprečo vojenskej. [Inet 2003]

bohvieskade, bohvieskadiaľ, pís. i bohvie skade, bohvie skadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieskade, čertvieskadiaľ: b. sa tu zjavil; Studne sú plytké, voda z ciest, zo smetísk a bohvie skade do nich natečie. [Inet 2001]

kde¹ zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na miesto, smer, pôvod: k. pramení táto rieka?; k. ste ubytovaní?; k. si položil knihu?; k. sa ponáhľaš?; k. sa berie toľko vody? odkiaľ prichádza; k. si sa tu vzal? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho; k. na to berie čas, silu, toľkú odvahu?; k. na to vziať peniaze?
2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú miestnu al. prívlastkovú: dobre vie, k. má ísť; zistili, k. býva; k. prídu, tam zanechajú neporiadok; pridať tam, k. je to potrebné; miesto, k. žijem, mám rád; Celú noc presedel v krčme, kde rozhadzoval peniaze. [P. Andruška]; Tamhore, kde už ničoho niet, len vzduch a oblaky, si sadnú, aby si oddýchli. [M. Urban]; Starý ho pritiahol do roboty, mať mu zase prilepšovala, kde mohla. [J. Jonáš]
3. v spojeniach kde čo a čo kde vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú: neviem, k. čo mám; zistí, k. čo chýba, a zabezpečí to; rozprávali o tom, čo k. videli; vedel, čo k. treba nastaviť, opraviť; chce zohnať informácie o tom, čo k. hrajú a čo sa kde deje
4. v spojení čo kde vo vzťažnej funkcii hovor. ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú a odkazuje na ľubovoľnosť výberu veci, čokoľvek, hocičo: čo k. našiel, vzal; čo k. odkukal, hneď to použil; čo k. počul, ihneď to rozširoval ďalej
5. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam nikde: k. je napísané, že zvíťazíme?; k. mám záruku, že sa to už nestane?; k. ste videli, že by to takto fungovalo?
6. v spojení so slovesom mať, nemať al. byť, nebyť a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na miesto: je rád, že má k. hlavu skloniť; nemá k. bývať; ani sadnúť si nemáme, nieto, nebolo k.; zemiaky nie je, nieto k. skladovať; v meste nie je k. koncertovať; pred dažďom alebo horúčavami je k. sa schovať
◘ fraz. kde bolo, tam bolo ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula); kde inde (s dôrazom) jedine na tom mieste, nikde inde; [vedieť,] kde je pes zakopaný poznať podstatu veci, problému, v čom je hlavná ťažkosť; expr. kde máte (ste mali) oči? výčitka za nepozornosť (obyč. pri pohybe); kde nič, tu nič a) nikde nič nie je; nič sa nedeje b) nenazdajky, odrazu; kde sa hrabeš?! (opovržlivo) čo si to trúfaš?, robíš si na niečo neoprávnený nárok; kde sa vzal, tu sa vzal ustálené vetné spojenie (rozprávková formula); expr. kde si podel rozum/hlavu?! výčitka za nerozumné konanie; nevie, kde mu hlava stojí má veľa starostí; niet sa kde hnúť je málo miesta; niet/nebolo kde hrachu/jablko hodiť je, bolo tam veľa ľudí; hovor. vedieť/nevedieť, kde je sever vyznať sa, nevyznať sa v niečom ◘ parem. kde ničoho nieto, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme al. kde nič nie je, [tam] ani smrť/čert neberie/nevezme a) v podmienkach veľkého nedostatku netreba nič očakávať b) v podmienkach veľkého nedostatku sa nemusíme báť (hmotnej) straty, škody, že o niečo cenné prídeme
▷ bohvie kde ↗ bohviekde; čertvie kde ↗ čertviekde; čojaviem kde ↗ čojaviemkde

bohvie p. ktovie

ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či príde • nevie sa • nie je známe • nik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy prídu • hovor. ktohovie • hovor. expr.: ktoževie • ktožehovie • ktožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončí • hovor. expr.: bohvie • bohhovie • pánbohvie • pánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vráti • hovor. expr.: čertvie • čerthovie: čert(ho)vie, čo chcel • hovor. expr.: paromvie • paromhovie • paromžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslel • nár. ktozná • nár. expr.: ktohozná • ktožezná • ktožehozná • bohzná: kto(že)zná, ako to bolo

bohvie

1. vetná prísl. (stojí samostatne; ak nasleduje vzťažná veta, za bohvie sa píše čiarka) nevedno, nevieme, nevie sa, nik nevie, ktovie: Lež bohvie. Snáď i lampy zažnú sa a budem sám. (Smrek) Bohvie, kto mu to nahovoril. (Jes.) Bohvie, čo za zvuk ich to nastrašil. (Jégé) Bohvie, čo by si bola myslela. (Jégé) Bohvie, čo prinesie zajtrajší deň. (Karv.) Bohvie, ako to tí naši starí rozmýšľali. (Hor.) Váh si plte vezie, bohvie, kde zastanú. (Pláv.) Juro chorľavie, bohvie, kedy sa z toho vystrábi. (Skal.)

2. čast. (v spojení so zám. kto, čo, ktorý, aký, čí, koľký al. so zám. prísl. kde, kedy, kade ap. tvorí neurč. zám. al. zám. prísl.; v novšom úze sa píše so zám., resp. prísl. d o v e d n a; iba ak sa medzi bohvie a zám. vsúva predložka, píše sa o d d e l e n e; v staršom úze sa písala obyč. oddelene) vyjadruje neurčitosť al. neistotu: Rozprávali si bohvie o čom, len o baranoch nie. (Dobš.) Ten sa svetom túlal bohvie po ktorých krajinách. (Jil.) Zdá sa mu, že bohvie aký kus cesty prešiel (Zgur.), novšie bohvieaký. Netrpezlivo čakal večer, noc, keď ešte raz naposledy, bohvie dokiaľ, zobjíma, zbozkáva Zuzku (Taj.), novšie bohviedokiaľ. Pričom bohvie koľko buchnátov ušlo sa aj milej Maritornes (Fel.), novšie bohviekoľko

bohvie vetná prísl. strsl, zsl expr. vyjadruje nevedomosť, neistotu, ktovie, nevedno: Aľe tá hibaj cez humná a bohvie, ďe sa straťila (Hont. Moravce KRU); Bohvié, jako sa majú, či žijú ešče - nepíšú nán s téj Kanadi (Bučany HLO)