Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

čistý príd.

1. kt. je bez špiny, op. špinavý: č-á voda, č. riad, byt, č-á bielizeň; č. papier a) nezašpinený b) nepopísaný; č-á pleť bez vyrážok

2. s ničím nepomiešaný, rýdzi, číry, pravý: č. lieh, č. vzduch; č-á vlna, č. hodváb, chemicky č.; č-é nebo bez oblakov; č. tón; č-á váha, hmotnosť (tovaru) netto, op. hrubá; č-á mzda po odpočítaní zrážok; č. zisk po odpočítaní výr. nákladov; šport. č. čas bez prestávok

3. mravne bezúhonný, čestný, statočný: č-á láska; žiť č-ým životom; č. detský úsmev; č-é svedomie; robiť niečo s č-ým svedomím z presvedčenia; z č-ho srdca nezištne, úprimne

4. úplný, číry, opravdivý: č-á pravda, č-á radosť; č-á veda, teória

5. dobre, dôkladne urobený: je to č-á práca

● č. ako sneh; expr. byť č. a) byť bez viny b) abstinovať; hrať s niekým č-ú hru nepodvádzať ho; mať č-é ruky nebyť vinný v niečom; mať č. stôl všetky veci vybavené; mať č. štít zachovať si bezúhonnosť; šport. mať č-é konto a) výsledky bez straty bodu b) nemať dlhy; (ne)byť si na č-om (ne)byť presvedčený o niečom; → naliať si č-ého vína; mať č-ú hlavu, č. rozum a) byť duševne svieži b) byť triezvy; vzduch je č. sú priaznivé okolnosti; ako hrom z č-ho neba nečakane, nenazdajky;

na čisto → načisto;

do čista → dočista;

čisto

I. prísl. i vetná prísl.: č. sa umyť, č. vyholená tvár; č. znieť, spievať; hrať tvrdo, ale č.; stroj pracuje č.; v dome je č.

II. čast. iba, len, jedine: č. ľudská vec; č. zo zvedavosti, č. kvôli deťom

čistý; čisto prísl. i čast.

čistý -tá -té 2. st. -tejší príd.

čistý¹ -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. ▶ ktorý je bez špiny, bez škvŕn, neznečistený; op. špinavý: čistá bielizeň; č. riad; čistá pleť bez vyrážok; č. papier, zošit a) nezašpinený b) nový, nepopísaný c) bez linajok; čistá práca pri ktorej sa človek nezašpiní, ↗ i fraz.; mať čisté ruky, čistú hlavu, č. stôl ↗ i fraz.; Z neba sa sypal čistý biely sneh. [M. Zelinka]
2. ▶ s ničím nepomiešaný; syn. číry, rýdzi, pravý: č. lieh; č. kov; č. hodváb; čistá bavlna; čisté zlato; čistá rasa; čisté nebo bez oblakov; čistá duchovnosť bez telesnosti; čistá radosť ničím neskalená; etnicky čisté územie obývané jedným etnikom; čistá lyrika; architektonicky čistá výstavba bez rušivých prvkov; čistá hmotnosť tovaru netto, op. hrubá; Králi Inkov si brali za ženy svoje sestry, aby v ich deťoch zostala čistá krv. [P. Dvořák]; A bola to z jeho strany čistá veda, nijaká tendencia, úmysel, politikum. [J. Smrek]; šport. č. čas v ktorom nie sú zahrnuté časy prerušenia hry; ekon. čistá mzda po odpočítaní zrážok; č. zisk po odpočítaní výrobných a iných nákladov; č. monopol najvýraznejšia forma nedokonalej konkurencie, keď je len jediný výrobca určitého výrobku; biol., zool. čistá línia udržiavanie nezmeneného dedičného základu počas viacerých generácií
3. ▶ ktorý je bez mravných nedostatkov; syn. čestný, statočný, bezúhonný: čisté priateľstvo; č. detský úsmev, pohľad jasný; človek s čistým charakterom, svedomím; mať č. úmysel dobrý, čestný; mať č. trestný register bez záznamov; Zdržali sa len tí, čo náhodou neboli na schôdzi. Len oni sú teraz čistí. [J. Váh]
4. náb. ▶ ktorý je počestný; ktorý zachováva mravnú čnosť čistoty: čistá láska a) nevypočítavá b) platonická; viesť č. život; č. mladík; Betka bola ešte čistá ako kvet jablone. [Ľ. Zúbek] bola panna
5. ▶ ktorý vyjadruje krajný pól, krajnú mieru (často kladného al. záporného) javu, vlastnosti, kvality; syn. úplný, číry: čistá pravda; čisté cigánstvo; č. faul; to je č. nezmysel holý, zrejmý; manželstvo, priateľstvo založené na čistom obchode na vypočítavosti
6. ▶ ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený; syn. bezchybný: právne čistá definícia jednoznačná; č. zvuk bez sprievodných pazvukov; televízor má č. obraz jasný, zreteľný; odovzdal redakcii č. preklad precízny; premeniť čistú gólovú šancu; č. rez pri ktorom je povrch rezaného materiálu hladký; čistá skrutka a matica úplne (čisto) opracovaná skrutka a matica, ktorá slúži na spojenie opracovaných súčiastok; hud. č. tón správny, op. falošný
7. ▶ ktorý nemá nežiaduce účinky na životné prostredie, na živé organizmy: čisté technológie; čistá energia; čisté palivo; ekologicky čistá strava
8. zastar. ▶ nezaťažený dlhmi: č. majetok; Chalupu máme čistú, ani len haliera nemáme na nej zapísaného. [J. C. Hronský]; To všetko zanechávam svojmu potomkovi čisté ako slovo Božie, bez dlžôb. [V. Mináč]
◘ fraz. ako blesk/hrom z čistého neba nečakane, nenazdajky; čistý ako sneh/krištáľ; čistý ako ľalia a) panenský, poctivý b) bez viny; čistý ako anjel bez viny; čistá práca a) dobre, výborne vykonaná robota (výrobok, oprava, služba a pod.) b) ironické označenie negatívneho až kriminálneho skutku vykonaného obratne, bez zanechania stôp; byť čistý a) byť bez viny b) nemať peniaze c) abstinovať (najmä v súvislosti s drogou); byť/nebyť si s niečím, s niekým na čistom mať, nemať o niečom, o niekom jasnú predstavu, mať, nemať jasno v niečom, v niekom; hrať čistú hru nepodvádzať; je čistý vzduch sú priaznivé okolnosti na niečo; mať čisté konto a) v športe výsledok bez straty bodu, bez získaného gólu b) nemať dlhy; mať čisté ruky byť čestný, bezúhonný; mať čisté srdce nezištné, úprimné; mať čistý rozum/čistú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy; mať čistý stôl mať ukončenú prácu; mať/zachovať si čistý štít a) byť čestný, statočný b) (v športe) zostať neporazeným; naliať (si) čistého vína povedať (si) pravdu; to nie je čistá robota/práca niečo nie je tak, ako má byť, nie je to v poriadku, je to podozrivé; vzduch je čistý nie je tu nikto, kto by prekážal zámeru, obyč. nedovolenému ◘ parem. hromnička čistá, konôpka istá

čistý² -tá -té zám. vymedzovacie adjektívne ▶ výhradne taký, ako vyjadruje ním určované slovo, len, iba; syn. samý: všade bola čistá špina; čistá sadza; polievka je čistá soľ; to nie je mäso, ale čisté kosti; Predstavte si, že by všetky deti nosili domov čisté jednotky. [NS 1995]

---

bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestný • cnostný • čnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občania • statočný • čestný • poctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konanie • mravný • kniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný život • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudia • nevinný • nepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievča • dobrý: mať dobrú povesť • bez hany: človek bez hany • expr. svätý: Nikto nie je svätý!

---

cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostný • mravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človek • počestný • kniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občania • bezúhonný • bez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hany • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý život • bohabojný • nábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudia • cudný • nevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva

p. aj mravný, bezúhonný

---

holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2

---

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1

---

mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný) • bezúhonný • čistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý život • cnostný • čnostný • kniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievča • expr. svätý: žiť svätým životom • mravnostný: mravnostné delikty • morálny (op. amorálny) • etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok

p. aj morálny 1

2. p. duchovný¹ 1

---

nevinný 1. ktorý nemá vinu, ktorý sa neprevinil; svedčiaci o tom (op. vinný): nevinná obeť, nevinný pohľad • poctivý • počestný • expr. čistý: prepustili ho, je nevinný, poctivý, čistý

2. ktorý neprekračuje mravné zákony; svedčiaci o tom • cnostný • bezúhonný • poctivý • počestný: nevinné, cnostné dievča; nevinný, bezúhonný bozk • čistý • mravný: nevinná, čistá mladosť; žiť čistým, poctivým, mravným životom • expr. svätý (príkladne dodržiavajúci mravné zákony): je to svätý muž

3. p. neškodný

---

pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence

2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

3. p. konzervatívny 1

---

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

čistý, 2. st. čistejší príd.

1. bez špiny, zbavený špiny, nezašpinený, nezakalený (op. špinavý): č. ako sneh, ako ľalija, č. ako krištáľ, ako sklo; č-é šaty, č-á obuv, č-á bielizeň; č. papier a) nezašpinený; b) nepopísaný; č-é nebo bez oblakov, jasné; č-á pleť bez vyrážok; č-á práca a) pri ktorej sa človek neušpiní; b) starostlivo vykonaná, dôkladná

● mať č-é ruky byť nevinný; hovor. žart. byť č. nemať peňazí; byť (si) s niečím na č-om mať o niečom jasnú predstavu, mať jasno v niečom;

2. s ničím nepomiešaný, číry, rýdzi, pravý; ničím neznehodnotený: č. lieh, č. kov, č-á pšenica, č-é víno, č-é striebro, zlato; ekon. č. zisk po odpočítaní nákladov; č. výnos, dôchodok (op. hrubý); pren. č-á radosť ničím neskalená, č-á pravda rýdza, skutočná; č-á láska a) nevypočítavá; b) platonická; č. úmysel, č-é snahy bez vypočítavosti; č-á viera neporušená, pravá; hud. č. tón správny (op. falošný), č. hlas bez sprievodných pazvukov; hovor. č. majetok bez dlhov

● hovor. naliať č-ého vína povedať pravdu; je č. vzduch nehrozí nebezpečenstvo;

3. hovor. samý: č-á sadza, č-á špina;

4. bez mravných nedostatkov, bezúhonný, čestný: č. pohľad (ne)mať č-é svedomie, č-é priateľstvo; č-á panna počestná

● mať, zachovať si č. štít byť čestný, statočný; hovor. byť č. bez viny;

na čisto: prepísať na č. s definitívnou úpravou;

z čista jasna náhle, odrazu, neočakávane, nenazdajky: Blesk z čista jasna! (Vaj.)

cistý p. čistý

---

čistý (cistí)
I. príd.
1. csl ktorý je bez špiny, škvŕn, kalu, neznečistený: Čistú košeľu som si preťahovala čez hlavu (Žaškov DK); Bola preňňia izba, tá bola taká cisťejšia, tam sa ňebívalo (V. Maňa VRB); Ked varecha ostávala čistá, už ból (lekvár) uvarení (Ružindol TRN); Niékedi dostaneme repu čistú ze zeme (Dol. Srnie NMV); Už zme maľi čiste peľuški (Baldovce LVO); Tam bula čista voda (Sokoľ KOŠ)
F. čistí jag zrkallo (Bošáca TRČ), čisti jag voda v jeźeru (Žakarovce GEL), čisti jag džveredlo, jak krištal, jag ribe oko (Brezina TRB) - celkom, absolútne čistý; čistí, akobi ho s komína viťiahou̯ (Slovany MAR) - žart. špinavý; lachko bit čistín, kín do blata ňeiďeš (Bošáca TRČ) - človek má väčšie predpoklady byť čestný, ak ho prostredie nezvádza na zlé; má čisté ruki (Bošáca TRČ) - je nevinný
2. csl s ničím nepomiešaný, číry, rýdzi: Na osli misí búcť čistí kämeň, ňiž v ňom inuo ňesmie búcť (Or. Biely Potok TRS); Ňeska aňi trungi sa ňie tak cistie (Detva ZVO); Koho vret katuvau̯ na želútku, tomu raďili cistej miaďík polizuvaťi viadz ráze čez ďem (Čelovce MK); Potom tam zaz dáme pól litra čistého liéhu (Chocholná TRČ); Ta sperša to ľem tag zvikľi bic čiste, poźňejši uš pulňene davaľi baržej tote kolače (Baldovce LVO); Gu koňcu roka mi mala čisti jedinki (Brezina TRB)
L. čisté ňebe (Bošáca TRČ) - bez oblakov; čistuo vajce (V. Straciny MK), čisté vajco (Rozbehy SEN), čiste vajca (Kokšov-Bakša KOŠ) - bez zárodku; čistí majetek (Bošáca TRČ) - nezaťažený dlhmi; čista pravda (Krivany SAB) - skutočná; šistí od zlata (Kameňany REV) - neobsahujúci zlato; to čisti biňgou (Hatalov MCH) - naozajstný naničhodník; čisti novi (Kecer. Kostoľany KOŠ) - celkom nový
F. tu je čistuo povetria (Mošovce MAR) - tu niet nežiaducich svedkov, nehrozí nebezpečie; má śistú hlavu (Rim. Píla RS) - je triezvy; ja dneska nemam calkom nič, dneska som čisti (Hranovnica POP) - nemám peniaze, majetok
3. csl mravne bezúhonný, čestný, statočný: Má cisté svedomie (Bánovce n. Bebr.); čistí človek (Bošáca TRČ)
F. čista jak Paňenka Marija (Markušovce SNV), čistá jag lalija (Lovčice TRN) - počestná, poctivá
4. dôkladný, bezchybný: Voždi si dau̯ záľežaď, abi po ňom ostala čistá robota (Ležiachov MAR)
L. na cisté cisto (Lapáš NIT), do čista čisteho (Dl. Lúka BAR) - expr. celkom, úplne
5. nenainfikovaný: No ta psa višetriľi a zisciľi, že ňema besňačku ado daco, že pes čisti (Brezina TRB)
II. zám. vymedz. zdôrazňuje výlučnosť; výhradne taký, samý: Bola tam (na bojisku) cistá skala a Taľiaňi (Detva ZVO); Ta to plane cesti buľi, to čista jama (Smižany SNV); Pri karčme čisti cigan (Kendice PRE); Čistá krev už bul (chlapec), dolov ňim še ľala (Brezina TRB); Tu me čisti babi (Rakovec n. Ond. MCH)

čistosť p. čistý

---

čistý príd
1. bez špiny, nezašpinený; nezakalený: slunce čisté (CC 1655) jasné; čistu ssatku (RT 17. st); czista woda (VESELÉ 1747); dies candidus: čisty deň (KS 1763) jasný; ma čistu twar (Kur 18. st) bez vyrážok;
x. pren obvinúť č-ým plátnom (čo); položiť č-ú čapicu na hlavu (koho) očistiť, zbaviť viny: ségmite oďewi sspátne s neho, položte čistú čepicu na hlawu geho (KB 1756); cely múg žiwot straceny a zly obwjň s čistym plátnem (BlR 18. st)
2. kt. neobsahuje nežiaduce prímesi: zlata cziesteho rázu (ŽK 1468); jerczu czisteho (BYTČA 1573)
L. muky cysteg (BYTČA 1606) kvalitnej pšeničnej; čisté wíno (PR 18. st) bez vody; slowenčina čista (MARTIN 18. st) najmenej poznačená cudzím vplyvom, bez chýb;
x. adm pokud thara od statku odebrana nenj, dotud wáha takowého statku gest nečista, po odebranj (táry) gménuge se netto, to gest statek aneb čisty towar (LU 1775) bez obalu; č. osoh, zisk bez výdavkov: čisti osoch bol 3 milioni fl (B. ŠTIAVNICA 1611 E); wino učini cysteho zisku 45 fl 24 den (S. ĽUPČA 1721)
3. mravne bezúhonný, nevinný, nepoškvrnený: hwiezdy negsu cžiste pred Bohem (BAg 1585)
F. z cžistym srdczem (BAg 1585) úprimne; pachole z čisteg lože splozene (RG 18. st) z manželstva; opity nikdy se nezda čisty (SS 18. st); č. od čoho nevinný: Walenta ode posskwrnj czisteho nachazegi (S. ĽUPČA 1596); su doczela czisti od geho krwe a mordu ((BYTČA) 1636); čisty od hrjchu (KS 1763);
x. náb yakz se poczal s dyewky cystey (MSF 15. st) (o Kristovi) z panny; narodil se Syn boží s čistého žiwota (CC 1655) z panenského; tsisztá panna (HPS 1752) P. Mária
4. číry, samý: cistu skalu prislo kopat (RADVAŇ 1714); pole čistu psseniczu posate (MS 1758); čysta prawda (GŠ 1758) úplná
L. čistemu armalistowy (BYTČA 1777) o zemanovi podľa pôvodu
5. bibl (o zvieratách) rituálne čistý, vhodný na obetovanie: wtákúw čistych obetowal; z ozywugjcych čistych i nečistych (obetovať) (KB 1757)
P. tpn montem Chysta (v Honte 1249); na čisto prísl výraz: tretinik piwa na czisto naliyaty (ŽILINA 1702) správne, po znak; zrež kworu na čisto (HK 18. st) úplne; -osť ž mravná bezúhonnosť, nepoškvrnenosť: abi sme to dokántsalyi z tsisztosztzu (MCa 1750); zdravás pozdravená v szvej tsisztosztzi (HPS 1752) v panenstve

Priezvisko ČISTÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 22×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
MODRA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 8×;
HUBINA, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 3×;
SPIŠSKÁ SOBOTA (obec POPRAD), okr. POPRAD – 3×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 2×;
ZAVAR, okr. TRNAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

čistý: ^{→speex →vorbis}

bola čerstvá a čistá ≈ était fraîche et limpide
čistý a priveľmi miloval ≈ pur et trop aimé
dokonale čisté a dokonale ≈ parfaitement pur et parfaitement
priveľmi čistý a priveľmi ≈ trop pur et trop
si čistý a prichádzaš ≈ es pur et tu viens
slobodný, ak si čistý ≈ libre si tu es pur
vy, mladý a čistý ≈ vous jeune et pur
vždy krásny a čistý ≈ toujours pure et belle
...

čisté tričko a uterák ≈ čisté tričko a ručník
čistý morfín, usmial sa ≈ čistý morfin, usmál se
čistý obrus a nakrájala ≈ čistý ubrus a nakrájela
jazykovo a štylisticky čisté ≈ jazykově a stylisticky čisté
na čistý tanier, pocukrovala ≈ na čistý talíř, pocukrovala
na stôl čistý obrus ≈ na stůl čistý ubrus
sa kryštalizovala čistá pravda ≈ se krystalizovala čistá pravda
vodou vybarené a čisté ≈ vodou vypařené a čisté
...

boli čisté biele uteráky ≈ were clean white towels
brandy a čisté plachty ≈ brandy and clean sheets
čisté a čo je ≈ clean and what is
čisté a ich mlieko ≈ clean and their milk
čisté košele a ponožky ≈ clean shirts and socks
čistý oblek a košeľu ≈ clean suit and shirt
orgány čisté a normálne ≈ organs clean and normal
sandále a pozoruhodne čisté ≈ sandals, and remarkably clean
...