superlatív -u m. lingv. 3. st. pri príd. a prísl. utvorený zo základu predponou naj- a príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. najvyšší, najmúdrejšie);
pren. vyjadrovať sa v s-och veľmi vychvaľovať;
superlatívny príd.