Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nanovo prísl. ešte raz, znova, opäť: pokúsiť sa, začať n.

nanovo, obyč. pís. na novo prísl.

nanovo, obyč. pís. na novo prísl. ▶ so zopakovaním deja, stavu, činnosti a pod. od jeho začiatku ešte raz, opäť; syn. znova, odznova: začať, skúšať, urobiť niečo n.; na novo definovať pojem; rozmontoval a n. zložil prístroj; boje vypukli na novo; Iba krajina, krajina prahnúca, vždy nanovo rozrytá, krajina dobrá, zostáva. [J. Buzássy]; Bolo azda správne vrátiť sa nanovo k východisku a ešte raz začať s celým zaznamenávaním. [E. Farkašová]

nanovo p. znova

znova vyjadruje opakovanie deja al. stavu • znovu • ešte raz: celú skladbu zahrali znova, znovu, ešte raz • zasa • zase • zas: zasa, zase prišiel domov neskoro • opäť • opätovne: opäť, opätovne sa prihlásil na medicínu • nanovo • odznova • odznovu • odnova: rana sa mu nanovo, odznova zapálila; začína vždy odznovu, odnova • opakovane: opakovane sa skupinke prihovoril • oznova • oznove • kniž. poznove • kniž. zried.: poznova • poznovu: oznova, poznove sa na ňu dlho zadíval • poet. znov (Hviezdoslav) • kniž. zastar.: vnovo • vnove (Šoltésová, Podjavorinská) • nár. znovek (Hviezdoslav)

nanovo prísl. znovu, opäť, ešte raz: robiť niečo n.; Pristúpila k stolu s nanovo naplnenou fľašou. (Ondr.)

nanovo prísl. miest. strsl i zsl ešte raz opäť, znova: Obliekli sa (maškary) za kováčov a potkúvali ženi: „Táto ešťe kríva, treba hu nanovo potkuvať!`` (V. Maňa VRB); Nanovo zašel robit (Slavošovce ROŽ); Mislela son si, že som mnoho vitrpela, a čil toto nanovo! (Lapáš NIT); Jeďine tento múr sa staval nanovo (Skala TRČ); Mosín to nanovo zašit, šak sa to zas párá (Vištuk MOD); nanovo začať (Mošovce MAR)

nanovo [-o, -ô], nanove prísl
1. znova, opäť: on newye, komu by zbozya nanowuo rozdawaly (LIPTOV 1649); kdiž sa nanove dobre zmrkalo (BR 1785)
2. čerstvo, novo: hrach ňeseg do gruntu nanowo wozeneho (PR 18. st)