vartník p. vartovník
vartovník, vartník, m strážca, strážnik: i hlasni a vartovnici i jinych nekolik osob na to patrilo, že velmi hrozny z nebe ohen skrovne dolu letel (LIETAVA 1607); bud w meste neb w dedyne zeby cztiry wartownyczy bily, kteri by we dne w noczy wartowaly (s. l. 1611); wartownicy na turnj aby se napomenuli k pilnegssimu wartowanj (B. BYSTRICA 1668); wartowniku, kteri pozor daval odkud pride Hajzlerka d. 9 (KRUPINA 1687); nebo syce wartownjcy, hagtmanj, take wogacy, nas zagjste neobranj (PoP 1723-24); excubitor: wartownjk (AP 1769); kdiž prindess k brane, techdj wistrel a dag salve, tak vartnik hned wiskocj a bude tebe praesent robit; ket guss budess do branj wchaczetj, techdi bude na teba vartnik volat (TRENČÍN 1780)