kosák -a m. oblúkovite zahnutý nástroj na ručné žatie: ostrý k., žať k-om;
pren. hovor. k. mesiaca jedna z jeho štvrtí;
kosákový príd.;
kosáčik -a m. zdrob.
kosák -ka pl. N -ky m.
kosák -ka pl. N -ky m. 1. ▶ nástroj s oblúkovito zahnutou čepeľou a krátkou rúčkou na ručné vyžínanie trávy, v minulosti i na žatie obilia: k. s drevenou rúčkou; žať kosákom; liečivá rastlina sa kosí kosákom počas kvitnutia □ kosák a kladivo v symbolike komunizmu a komunistických strán jednota roľníkov a robotníkov 2. obyč. v spojení kosák mesiaca, mesačný kosák ▶ mesiac vo fáze novu al. v poslednej štvrti, keď má osvetlenú iba úzku oblúkovito zahnutú časť: bledý k. mesiaca; neďaleko mesačného kosáka sa ligotala prvá hviezda ▷ kosáčik2 -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1, i zdrob. expr. k 2: vykrajovať formičkou z cesta kosáčiky; úzky k. mesiaca; Len čo však svitlo, na obzor vyplával ohnivý kosáčik slnka. [L. Ťažký]
kosák, -a m.
1. hospodárske náradie, mesiacovite zahnutý nôž na krátkej rúčke, používaný na vyžínanie trávy: žať k-om; kosák a kladivo symbol komunizmu, komunistickej strany;
2. vec podoby kosáka: k. mesiaca;
kosáčik, -a/-čka m. zdrob. expr.
kosák1 m. 1. strsl, zsl, sot oblúkovite zahnutý a naostrený nástroj s rúčkou na kosenie, odoberanie obilia, vyžínanie trávy a pod.: Prú chlapi ňekosiľi, ľen ženi žaľi kosákom (Bystrička MAR); Mi zme kosiľi a ženi zberaľi kosákon (Hont. Moravce KRU); Tá hrscovačka to (obilie) moseu̯a kosákem odbírat (Kunov SEN); Na stŕhaní vŕšá používáme koság a mašinu (Hor. Orešany TRN); Kosila som kosákom záhradze trávu (V. Rovné BYT); Mau̯ kosag u ruce (Porostov SOB) F. jačmen hladzí už na kosák (Bošáca TRČ) - je zrelý na žatie 2. nástroj podobný kosáku a. vinohradnícky nôž, krivák: Na kopačku zme chodziévali s kosákami (Dobrá Voda PIE) b. kosier na sečkovici: Ic pobruśic kosaki na rezačke! (Spiš. Štvrtok LVO) c. hrnč. nástroj na rezanie hliny: Potom hu (hlinu) na taki klad nakladaľi, vzaľi kosak a na take strapčeki hu porezaľi (Trstená) d. kuchynský sekáč: kosák (Žaškov DK); kosak (Studenec LVO) 3. obyč. mn. č. dlhé zahnuté pero na chvoste kohúta: kosáki (Čavoj PDZ) 4. záhradná rastlina, bot. kosatec nemecký (Iris germanica): kosák (Dol. Rykynčice KRU) 5. zried. kosiaci chlap, kosec: S ťebej buďe dobrej kosák (Ozdín LUČ); kosákový príd. k 2c: hrnč. Vzaľi kosak, kosakovi noš a na take strapčeki porezaľi hľinu (Trstená)
kosák2 m. 1. súčasť ženského odevu, do trojuholníka preložená veľká šatka na pleciach al. hlave: kosák (Klenovec RS) 2. druh krytiny a. doška z otepi na pokrytie nárožia strechy: kosák (Ábelová LUČ); kosáke (Selce KRU, Dol. Tisovník MK) b. šikmo, koso zakresaný šindeľ: Nakresau̯ kosákou (St. Hory BB) 3. šikmá, kosá nárožná krokva na krove strechy: kosák (Opava MK)
kosák m zahnutý nôž na krátkej rúčke slúžiaci na kosenie al. vyžínanie: lumariae falces: trnj obsekawé kosáky (KS 1763); koszák geden, srpy 2 (PUKANEC 1773) L. rezace kosaky (HRANOVNICA 1690) nože do sečkovice; kosáček 1. dem: falcula: kosáček, maly kosak; falc arboraria: núž obrezny, kosáček; L. scirpicula: kosáček winičny (KS 1763) vinohradnícky nôž 2. bot kosatec nemecký Iris germanica: iris: modra liliom, kosáček (KS 1763); kosáčkový príd k 2: prah korenja kosaczkoveho z medem (RO 18. st) P. tpn Za Koszakom (v Č. Kameni 1682)