Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

teplý príd.

1. vzbudzujúci pocit tepla, op. studený: t-á voda, t. vzduch, t-é jedlo; t. dážď vlažný, vlahý; víno, pivo je t-é slabo chladené; t-é farby žltá, oranžová, červená; hut. t-á prevádzka spracúvanie kovov za tepla; meteor. t. front výbežok prehriateho vzduchu

2. chrániaci pred chladom, udržiavajúci teplo: t-é šaty, t-á obuv; t. byt

3. útulný, pohodlný: t. domov; t. kút útulné prostredie

4. pôsobiaci láskavo, prívetivo, srdečný, milý: t. pohľad, t-é slová

5. hrub. homosexuálny

voda ap. t-á ako lúh veľmi; expr. agent s t-ou vodou pobehaj; t-é hniezdočko príjemný domov; t-é miest(ečk)o výhodné postavenie, zamestnanie; ešte je to t-é práve dokončené;

za tepla príslov. výraz k 1: spracovať za t-a;

teplo

I. prísl. k 1, 2, 4 i vetná prísl. k 1: t. sa obliekať; t. sa usmiať; je t.

bolo mu t. okolo srdca cítil sa šťastný

II. teplo -a s.

1. jedna z foriem energie; stav medzi studeným a horúcim: slnečné t.; kvety potrebujú t.

2. príjemný, hrejivý pocit: t. domova

sedieť v t-e neriskovať;

tepelný príd.: t-á energia; t-á elektráreň; t-é hospodárstvo zabezpečujúce dodávku tepla; t-á vodivosť;

tepelne prísl.: t. izolovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
teplý

teplý -lá -lé 2. st. -lejší príd.

-lý/177466±45 1.80: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 123936→123930
+5
−12
ce/63177 minu/16966 ma/12042 z/4671 skve/2422 trva/2320 tep/2014 dokona/1999 uplynu/1808 nezávis/908 nece/842 býva/813 vese/810 (106/13138)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

homosexuál homosexuálny človek • pederasthrub.: buzerant teplý teploš


homosexuálny sexuálne zameraný na osoby toho istého pohlavia; svedčiaci o takej náklonnosti: homosexuálne osoby; homosexuálne vzťahy, klubylesbický (o ženskej homosexualite): homosexuálny, lesbický párhrub.: teplý buzerantskýslang. teplošský: teplý chlap; buzerantský, teplošský hlashrub. iron. prihriatyslang. nasladlý (pôsobiaci dojmom homosexuála)


láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrý dobrosrdečný dobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milý vľúdny prívetivý príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečný teplý priateľský kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežný jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivý milosrdnýkniž.: milostiplný milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonný blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovský materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahý milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milený premilý premilený ľúbezný preľúbezný zlatý prezlatý sladký presladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácny cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítaný vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučký milunký milenký milučičký milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavý vľúdny prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivý dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľský srdečný úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežný prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplý hrejivý oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučký milunký milenký milulinký milučičký premilý presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemný sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabný ľúbezný lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypekný krásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošný roztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdny prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučký milunký milenký milučičký chutnučký chutnulinký milulinký premilý preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajer chalan štramák fešák gavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimec galánsubšt. šamster


nežný 1. vonkajším vzhľadom, obyč. súladnými tvarmi, malou intenzitou, príjemným zafarbením (o hlase) vyvolávajúci pocit nehy • jemný krehký: pobozkal jej nežnú, jemnú rúčku; pozoroval nežný, krehký profil detskej tváre; prehovorila jemným, krehkým hláskomútly drobný: nežné, útle, drobné detské tielkokniž. subtílny: subtílna postavaslabý tichý (o hlase) • expr. prenežný

2. plný citu, citovosti; svedčiaci o tom (op. drsný) • jemný jemnocitný: nežná, jemná dievčina; nežné, jemnocitné slováláskavý láskyplný (naplnený láskou): láskavá mať; láskavé, láskyplné pohladeniecitlivý (op. necitlivý): citlivý mladíkmäkký (plný mäkkosti, poddajnosti): má nežné, mäkké srdceteplý preteplený (plný vrúcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na ňu teplým pohľadom; nežné, teplé slováušľachtilý (plný šľachetnosti, vrúcnosti): prejaviť navonok nežné, ušľachtilé cityroznežnenýexpr. prenežný sentimentálny (priveľmi naplnený citom): roznežnené, prenežné oči; sentimentálne piesne


srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý milý láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľský kamarátsky otvorený bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimný nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplý vrúcny horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelý iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


teplý1 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduchhrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušinapreteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeňvlažnýhovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná vodavlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánokrozohriaty horúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deňzried.: teplastý teplistý (Zúbek, Rysuľa)expr.: teplučký teplušký teplunký teplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameňvarený: varená strava (op. studená)

porov. aj horúci

2. p. útulný 3. p. milý, nežný 4. p. homosexuálny


útulný vyvolávajúci kladné pocity pokoja, pohodlia, súkromia a pod. (obyč. o príbytku; op. neútulný) • teplý pohodlný: vracala sa v spomienkach do svojho útulného, teplého domova; oddychoval v útulnom, pohodlnom kúte svojej chalupyprítulný príjemný milý: vstúpili do prítulnej, príjemnej, milej podkrovnej izby (op. chladnej, neosobnej) • domácky (vyvolávajúci pocit domova): ocitnúť sa v príjemnom, domáckom prostredí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

teplý príd.

1. spôsobujúci na dotyk pocit tepla, vzbudzujúci pocit tepla (op. studený): t-á voda, t-é jedlo, t-é párky; t-á izba; t. vzduch; t-é počasie; t. večer; t. obklad; Žalúdok sa domáhal teplého (Žáry) teplého, vareného jedla; pren. t-á farba o žltej, oranžovej, červenej, ružovej farbe

hovor. posmeš. agent s t-ou vodou nevážny, nestály človek, pobehaj;

2. chrániaci pred chladom, zimou, držiaci teplo: t. kabát, kožuch, oblek; t-á obuv, t-á čapica;

3. srdečný, milý, láskavý, hrejivý; príjemne pôsobiaci: t. úsmev, t-é slová; oči plné teplého citu (Tim.); l-á radosť (Heč.); t. pohľad v očiach (Gab.); reťaz t-ých spomienok (Krno); Tichým a teplým hlasom mu dohováral. (Jaš.)

4. útulný, pohodlný: t. domov, t. kútik; t-é hniezdočko (Kuk.) útulný, milý domov; pren. teplé miestečko v. redakcii (Karv.) výhodné zamestnanie; vybojovať si teplé miesto (Urb.) dobré, výhodné postavenie;

5. hovor. nedávno vzniknutý, čerstvý: Hľa, tu som ti ju [novelu] doniesol, riadky sú ešte teplé. (Hruš.)

6. niž. hovor. homosexuálny

teplo p. teplý


teplosť p. teplý


teplý [te-, ce-] príd
1. majúci istú teplotu: prst prymetny pry počatku w octe teplem často drž; fyk roste w kraginach teplych (HL 17. st); calida aestas: teplé leto; apricitas: pekny čas teply (KS 1763); včilejši čas dokut ceply jest (N. SLAVKOV 1772 LP); krmnjky pak magu osobite stáť a w zime teplje byt (PL 1787); o tomto čase teple dni, teple noci z gasnosti pochadzegjce hrozno dozgeraiu (PR 18. st);
x. pren toto malo teplim perem gsem tu napsal (SK 1697) príjemným, srdečným; letu gest podobnj wek teplý mládenský (PoV 18. st) milý, príjemný
2. chrániaci pred chladom, udržiavajúci teplo: tsi nyét meszta v chisi tzepléj? (HPS 1752); magu sice meke a teple rucha, ale srdca twrde a studene (GK 1779)
L. t-á hrada parenisko: areola: mispet: tepla hrada (NP 17. st)
P. tpn Topla ( 1355), Tepla ( 1439 Trenčianska Teplá VSO); -o vetná prísl: prosim strani drewa na magjr, zebi Wasse Welikomoznost poslati raczila, pokud takto teplo stogi (MALŽENICE 1607); caleo: teplo mi gest (VT 1648); caleo: teply sem, teplo my gest (KS 1763); kapustu do wlchkeg, čerstwo zoraneg zemi, kdis gest oblačno a ťeplo, sat do hradi (PR 18. st); -o prísl: par nad njm (nad lúhom) gak nayteplegssie zniesti mužeš (RT 17. st); calide: teplo, hórko (KS 1763); w zime chlew ťeplo drš, slamu postileg (PR 18. st); -osť ž teplo, teplota: vwadlo srdce me, yak seno w teplosti (CC 1655); (srdce) teplosty plne a lygotagjcy se bez odpočynuty, žiwotnj oddech plodj (KoB 1666); trimeg to w ustawičneg teplosti dobre zapraweno aneb na pecy teplem až do dalsseg fixatij teg materiae; postaw gj (sklenicu) za 8 dnj do wlažneg teplosti (OCh 17. st); caliditas: teplost, horkost (KS 1763); wjno mjrne pite obžiwuge a občerstwuge prirodzenu teplost (VK 1764)

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2398 Teplý Vrch RS/BC gemer.
1773, 1786, 1808, 18631913 Meleghegy, 19201948 Melecheď, 1948– Teplý Vrch
Vrch p. Teplý Vrch

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TEPLÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 40×, celkový počet lokalít: 25, najčastejšie výskyty v lokalitách:
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 5×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 3×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 3×;
BOJNÁ, okr. TOPOĽČANY – 2×;
MALÉ RIPŇANY, okr. TOPOĽČANY – 2×;
MLYNSKÝ SEK (obec LIPOVÁ), okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 2×;
VEĽKÉ DVORANY, okr. TOPOĽČANY – 2×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
...
V obci TEPLÝ VRCH (okr. RIMAVSKÁ SOBOTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: NADOKOVÁ 8×; KUPCOVÁ 6×; FARKAŠ 6×; BABIC 6×; HAVRAN 6×; NADOK 6×; ROHÁR 6×; ANTAL 6×; IŠTVÁNOVÁ 5×; ANTALOVÁ 5×; IŠTVÁN 4×; GONDA 4×; POPROVSKÝ 4×; POPROVSKÁ 4×; KOVÁČOVÁ 4×; MARTINOVIČOVÁ 4×; ŠKYTOVÁ 4×; LOJKA 4×; LAKATOŠOVÁ 4×; HRONEC 3×; BARI 3×; ZNÁMOVÁ 3×; PAZDÚR 3×; ŠÁNDOR 3×; RÁKOŠIOVÁ 3×; BOROŠ 3×; ALBERTUSOVÁ 3×; KOCHAN 3×; BENKOVÁ 3×; KRNÁČ 3×; ŠTUDENC 3×; AMRICH 3×; ŽILÍKOVÁ 3×; KARASOVÁ 3×; KIŠ 3×; DANIOVÁ 3×; FÁBRY 3×; SZABÓ 3×; HUDEC 3×; SUJOVÁ 3×; FARKAŠOVÁ 3×; ROHÁROVÁ 3×; GEMBICKÝ 3×; HRONECOVÁ 2×; GIERTLIOVÁ 2×; ŽILÍK 2×; BARIOVÁ 2×; LAKATOŠ 2×; PETROVSKÝ 2×; PETROVSKÁ 2×; BOROŠOVÁ 2×; SENDREIOVÁ 2×; KASPEROVÁ 2×; ELEK 2×; ŠÁNDOROVÁ 2×; RÁKOŠI 2×; CHROMEK 2×; LÁCOVÁ 2×; VAĽO 2×; BABICOVÁ 2×; ĽUPTÁK 2×; RADA 2×; GIERTLI 2×; ĽUPTÁKOVÁ 2×; BERKYOVÁ 2×; BODNÁROVÁ 2×; BOTTO 2×; KUPEC 2×; MUCHOVÁ 2×; KIŠOVÁ 2×; KIŠŠ 2×; PSOTKA 2×; MIHALČIAKOVÁ 2×; SENDREI 2×; ŠTUDENCOVÁ 2×; BYSTRIANSKA 2×; ALBERTUS 2×; BYSTRIANSKY 2×; JANŠOVÁ 2×; KASPER 2×; GEMBICKÁ 2×; KIŠŠOVÁ 2×; KOVÁCS 2×; BOTTOVÁ 2×; MIHALČIAK 2×; FORGAČOVÁ 1×; FORGÁČ 1×; KÁNTOR 1×; ŽIŠKO 1×; TRNIK 1×; SUCHÁČ 1×; KUŽMA 1×; VETRÁK 1×; SEDLÁKOVÁ 1×; BOJTÁROVÁ 1×; PSOTKOVÁ 1×; KOCHANOVÁ 1×; BOŠELA 1×; RADIČ 1×; BODNÁR 1×; FODOR 1×; SZÁNTOVÁ 1×; ULICKÝ 1×; FÁBRYOVÁ 1×; SEDLÁK 1×; SZABÓOVÁ 1×; LAURO 1×; JANŠO 1×; HRONCOVÁ 1×; BOŠELOVÁ 1×; LOJKOVÁ 1×; BENKO 1×; AMRICHOVÁ 1×; SEGEDY 1×; POTONČOK 1×; LÁNYIOVÁ 1×; SUCHÁČOVÁ 1×; BALÁŽ 1×; FERTÖOVÁ 1×; OLEJNÍKOVÁ 1×; HORVÁTH 1×; LÁC 1×; PAZDÚROVÁ 1×; KOVÁČ 1×; VAĽOVÁ 1×; KARAS 1×; HAJDOVÁ 1×; KUPECOVÁ 1×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale že je teplá mais qu'elle est tiède
je počasie veľmi teplé le temps est très chaud
je teplý, zajedol som est chaude, j'ai mangé
približne 250 ml teplej vody environ 250 ml d'eau chaude
približne 300 ml teplej vody environ 300 ml d'eau chaude
prúd teplej vody, známy courant d'eau chaude connu
teplej alebo studenej vode l'eau chaude ou froide
teplej a studenej vode l'eau chaude et froide
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu